To najlepšie z Danka

Peter Javůrek, Pravda | 29.01.2019 22:00

Predseda parlamentu Andrej Danko samozrejme popiera, že jadrom jeho poznámky na adresu podpredsedníčky toho istého parlamentu Lucie Ďuriš Nicholsonovej bol prvoplánový rasizmus. On chcel predsa „iba“ ukázať, kto z nich má prevahu. Verejne predviesť svoje pohŕdanie poslankyňou, ktorá mu lezie na nervy. A urobil to tak, ako to len on dokáže

Ak by bol povedal niečo v zmysle: mňa predsa nemôže uraziť niekto, kto sám nemá vysokú školu, bola by to ukážka povýšenectva niekoho, kto verí, že akademický titul je úradným dôkazom o tom, že je fajnovejším človekom. Čo je, mimochodom, presne ten typ ľudí, ktorí u nás usilovne pomáhajú premeniť vzdelávací systém na fabriku na úradné štemple – a ktorým systém, sám odmeňovaný za množstvo a rýchlosť štempľovania, až príliš často vychádza v ústrety.

Tento druh pohŕdania však Danko vyjadriť nemohol. Jednak už bol použitý skôr aj v jeho prípade, jednak by tým v televíznej diskusii neodskočil od podstaty. Ňou je hlboko spochybnená autentickosť a celková hodnota jeho vlastnej rigoróznej práce. A tak pri poslankyni Nicholsonovej siahol hlbšie – a vcelku nezáleží na tom, či vedome, alebo automaticky.

Andrej Danko je už niekoľko rokov pod tlakom funkcií, ktoré sú nad jeho sily a schopnosti. Mandát od voličov ešte nič nehovorí o tom, kto bude zodpovedne riadiť chod parlamentu.

„Cigánočka“ je presne ten typ pohŕdavej blahosklonnosti, akej porozumie nezanedbateľný segment našej spoločnosti. Ten, ktorý stále rád používa sloveso cigániť ako synonymum slovesa klamať, a ktorý by sa pritom do krvi hádal, že nemá nič spoločné s rasizmom a rasistami. Cigán je pre nich otázkou charakteru, nie etnicity. A cigánočka môže byť v tradíciách slovenskej viechy prelomu storočí napríklad aj „chutná“.

Neverte, keď vám niekto tvrdí, že ľudia pod tlakom zo seba vydávajú to najlepšie – ako napríklad olivy. Jediné, čo sa s človekom pod tlakom deje, je to, že keď praskne obal či šupka, von sa vyvalí to, čo bolo pod ňou. A až príliš často by bolo bývalo najlepšie, keby to, čo bolo skryté vo vnútri, tam aj zostalo.

Andrej Danko je už niekoľko rokov pod tlakom funkcií, ktoré sú nad jeho sily a schopnosti. Mandát od voličov ešte nič nehovorí o tom, kto bude zodpovedne riadiť chod parlamentu či spolurozhodovať o chode spoločnosti. Volebný výsledok nie je potvrdenkou demokratickosti, práve tak, ako diplom nie je potvrdením toho, že je niekto výnimočný človek. Tlak na neho sa navyše stupňuje s každou aférou v rezortoch, ktoré spravujú nominanti jeho strany a s každým ďalším cirkusom okolo jeho osoby, ako je to aj v prípade jeho rigoróznej práce.

Škrupinka civilizovanosti a zodpovednosti praská. Politik, ktorý zarúbal privysoko nad svoje možnosti, sa obracia proti spoločnosti, v ktorej je ešte stále možné uťahovať si z vládcov a spochybňovať ich spôsobilosť rozhodovať o osudoch miliónov ľudí. A fakt, že politickí rivali, na ktorých popri tom nafúkane, nevkusne a primitívne útočí, často sami udierajú pod pás a s ich vzťahom k demokracii to tiež občas vyzerá všelijako, ho nijako neospravedlňuje.