Dve tváre zmeny

Kým liberálny elektorát tejto kandidátky chce pretrhnúť kontinuitu vládnutia súčasnej moci, štvrtine voličov, ktorá dala svoj hlas Štefanovi Harabinovi a Marianovi Kotlebovi, nejde len o nejaké „kozmetické“ úpravy, želá si zmenu systému.

Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku prestáva platiť pravo-ľavé delenie politického spektra a nahrádza ho model, v ktorom pravica a ľavica vedno spolu bojujú s antisystémovými silami.

Vraciame sa tak späť pred rok 1998. Tieto spodné prúdy slovenskej politiky, o ktorých sme si možno naivne mysleli, že porážkou mečiarizmu sú definitívne preč, nikdy nezanikli, len nedávali o sebe tak nahlas vedieť a teraz naberajú opäť na sile.

Stačili dve desaťročia a optika ľudí sa zásadne zmenila. Kým v minulosti práve snaha dobehnúť ostatné krajiny V4 a vidina našej integrácie do euroatlantických štruktúr priniesla porážku antisystému, teraz sa z EÚ a NATO stáva „červené súkno“, ktorým Harabin, Kotleba a im podobní mávajú v snahe prilákať frustrovaných voličov.

Ak v tábore „čaputovcov“ je zdrojom frustrácie všadeprítomná korupcia, tak u „harabinovcov“ a „kotlebovcov“ je to pocit, že na vine je Brusel, ktorý okrem toho, že nás „pripravil o zvrchovanosť“, nás núti „podrobiť sa jeho diktátu“.

Alarmujúce je to, že protestná voľba, v ktorej sa mieša nenávisť voči Bruselu, menšinám s antisemitizmom a xenofóbiou, sa netýka len nejakých „nostalgikov“, ale do značnej miery aj mladých voličov.