Chaos pokračuje. Dokedy?

Tento trend nemajú v silách zmeniť tí, čo profitujú zo systémových chýb. Skôr sa zdá, akoby im vyhovovali, akurát im prekáža, že z nich profituje ktosi iný.

Škodlivá polarizácia

Nemôžeme sa dať vtiahnuť do zjednodušených tém, lebo úvahy na báze „my“ a „oni“ sú iba cielenou polarizáciou s tým, aby veľa strán uspelo v boji za politické prežitie. Takúto hru treba odmietnuť. Mali by sme sa sústrediť na to, aby sme porovnávali ponúkané témy s realitou života. Iba táto konfrontácia so životnými situáciami nám ukáže, ako ďaleko sú niektorí politici vzdialení od našich potrieb.

Je zrejmé, že ako krajina máme na viac, ale tento potenciálny úspech limituje naša schopnosť odlíšiť podstatné od zástupného. Pre príklady nemusíme ísť ďaleko. Skôr do nedávnych dní.

Viacerí primátori avizujú potrebu nevyhnutných zmien v činnosti miestnej územnej samosprávy. Východisko vidia napríklad v rušení obcí a vyšších územných celkov. Sme typickou vidieckou krajinou, v ktorej má 2 661 dedín do 3 000 obyvateľov. Žijeme v čase, kde využívať začína byť viac ako vlastniť. Kde je zdieľanie súčasťou každodenného života.

Okrem toho nik si nemôže osobovať právo zrušiť obec so 600– a viacročnou tradíciou. Ale keď to opomenieme, práve podpora medziobecnej spolupráce je príležitosťou, aby samosprávy začali omnoho výraznejšie spolupracovať. Pre niektoré z nich stačí jeden expert na projekty, ďalší na komunálnu legislatívu, samozrejme, niekto na GDPR a dobrý ekonóm bude mať tiež čo robiť.

Netreba zarezať, ale liečiť

Veľmi podobné je to s verejnopros­pešnými činnosťami, ktoré dokážu viaceré obce cez svoj komunálny podnik robiť lepšie, a to aj s prihliadnutím na dôležitý aspekt sociálnej ekonomiky. A tu sme už blízko k budovaniu smart regiónov, kde si mestá a obce nebudú konkurovať, ale kooperovať na permanentnom rozvoji územia.

Preto obce netreba zarezať, ale liečiť. Samozrejme, aj tým, že sa zmení ich legislatívna platforma, lebo všetky nedokážu robiť všetko. Podobné je to v prípade samosprávnych krajov. Ukazuje sa, že návrh Viktora Nižňanského na 16 krajov a neskoršia redukcia na 12 by ešte znásobili problém, ktorý dnes máme s ôsmimi krajmi.

V tomto roku dosiahli dospelosť. Preto skôr ako hovoriť o ich rušení je zodpovedná a dôležitá inventúra ich kompetencií a následne si treba povedať, že Slovensku postačia možno aj štyri, ale s takýmito kompetenciami s týmto užitočným obsahom. V opačnom prípade ide o slová, ktoré systému môžu ublížiť viac ako pomôcť. Prinajmenšom v tom, že krajské samosprávy a silné regióny by mali prinášať stabilitu krajiny, majú výrazný demokratizačný aspekt a okrem toho ich porovnávanie bude tlakom na ďalší rozvoj verejných politík.

Okrem toho všetkého by sme nemali zabúdať na kuriozitu, že tí, čo začali skloňovať rušenie samosprávnych krajov, pôsobia v ich zastupiteľstvách. Prečo tam zaberajú miesto?

Generátor spoločenských tém

Od hlavy štátu v parlamentnej forme vlády treba očakávať jediné, že bude generovať prínosné spoločenské témy. Napríklad v Českej republike exprezident Václav Klaus aktívne prednáša a píše knihy o kľúčových témach, ktorým sa venoval v predchádzajúcom roku. U nás nič také nie je. Lebo ani končiaci prezident sa takýchto tém nedotkol. A všeobecné frázy s morálnymi apelmi treba chápať iba ako deklarácie. Nič viac. Dokonca s určitou rezervou treba vnímať aj jeho nedávne vyjadrenie o nespokojnosti s jedným volebným obvodom pre parlamentné voľby. To, že s tým Andrej Kiska prišiel týždne pred skončením mandátu, sa dá vnímať akokoľvek, hoci je pravdou, že jeden volebný obvod škodí ľuďom a nepomáha ani samotným stranám.

Keď už má záujem participovať na politickom živote formou vlastnej partaje a spoluúčasti niekoho z komunálu, mal dostatok času na to, aby nastolil ďalšie dôležité témy z tejto oblasti. Permanentné útoky na miestnu územnú samosprávu a nabúravanie jej ekonomickej stability presunom nových úloh bez peňazí ju môžu obmedziť v tom, čo je jej poslaním – všestranný rozvoj územia a prihliadanie na potreby obyvateľov.

Bez povšimnutia ostali aj ďalšie problémy. Napríklad to, že samosprávy i pri tej najlepšej viere schvália všeobecne záväzné nariadenie, komunálny zákon a čakajú, čo na to povie prokuratúra. Neraz sa totiž stáva, že ona má v rozličných regiónoch iný pohľad na paragrafy. Otázka právneho štátu zostala vo vzťahu ku komunálu nateraz otvorená. A teda na rovnakej štartovacej čiare ako ďalšie užitočné témy, ktoré by pomohli nielen samospráve, ale aj jej obyvateľom.

Symbolmi úpadku súčasnej demokracie sú čudné politické formácie. Ak chceme normálnu demokraciu, potrebujeme normálne strany, ktorých predstavitelia eliminujú idiotské spory, zdôraznia podstatu veci a ľuďom prinesú pozitívnu emóciu. Zatiaľ je to iba o chaose, ktorý však má určitú formu.