Pedagogický Silvester je tu...

V týchto dňoch sa končí ďalšia pedagogická odysea, školský rok 2018/2019. Podobne ako ich filmoví predchodcovia, aj dnešní učitelia v ňom podnikali presne 189 dní študijné výpravy do duše a sveta súčasných mladých ľudí. Ich hodnotový svet sa možno v mnohých atribútoch zmenil, ale podstata súhry a kolobehu sveta učiteľov a žiakov vydržala dodnes.

Mnohí dnes básnia o moderných časoch, technológiách a pokroku. A hoci život sa vyvíja, podstata zostáva stále tá istá – svet musí stáť na pevnom hodnotovom základe. A to úcte človeka k človeku, na láske, dobre, pomoci a spolupráci, neubližovaní slabším, ochrane prírody a Zeme. Žijeme v období, keď ľudstvo stále hlbšie preniká do podstaty fungovania živých organizmov, ale vo formovaní dobrých ľudských vlastností, v odstraňovaní nenávisti, zla, lenivosti, chytráctva, pokrytectva atď. sme stále akoby v kamennej dobe. Na uliciach demonštrujeme za slušnú krajinu, ale sami si neuvedomujeme, že takou ju urobíme len my sami. Musíme jednoducho začať od seba. Zmena sveta sa začína vždy zmenou konkrétneho človeka. Až keď sa zmeníme, môžeme múdrejšie voliť, múdrejšie riadiť i žiť.

Aj v učiteľskej profesii sme sa za posledné roky poriadne pokazili. Z témy vyšších platov sme urobili doslova mantru, a zabudli sme, že aj zlepšenie školstva sa začína tým, že každý z nás bude lepším, múdrejším, tvorivejším, vzdelanejším, kreatívnejším učiteľom. Kričíme, že chceme lepšie školstvo, ale málo robíme, aby sme sa sami polepšili. Kričíme, že deti by mali viac čítať, ale sami čítame v zborovniach či domácnostiach máličko alebo vôbec.

Nedávno som absolvoval dve prednášky pre učiteľov v rámci ich ďalšieho vzdelávania a odborného rastu. Aula bola dva razy zaplnená viac než tristo učiteľmi z praxe. Využil som príležitosť, aby som sa aj ja dozvedel, ako žije dnešný učiteľ, čo ho trápi, čo číta, aké sú jeho problémy. Viaceré cesty do učiteľských duší však neboli príliš povzbudivé. Uvediem len pár najsmutnejších faktov, ktoré som si zapísal do diára.

Učiteľ absolvuje vzdelávanie skôr preto, aby mal lepšiu výplatu, čím síce plní možno aj dobre myslený zámer tvorcov (vzdelávaj sa, budeš mať lepší plat), ale, žiaľ, vo formálnej rovine. Mnohí poňali ďalšie vzdelávanie práve takto. Keď som sa učiteľov opýtal, koľkí poznajú časopis Rodina a škola či iné odborné pedagogické časopisy a portály, spomedzi všetkých prítomných sa zodvihlo šesť rúk. Keď som sa pýtal, čo čítajú, akú pedagogickú literatúru študujú, cítil som, že otázka im nie je vôbec príjemná. Keď sme hovorili o osobnosti učiteľa, položil som im aj otázku, ktoré osobnosti Slovenska považujú za najväčšie, najprínosnejšie pre našu históriu a prítomnosť. Nesmelo síce zaznelo pár mien, ale bolo evidentné, že táto téma im je poväčšine cudzia. Keď som prítomných vyzval, aby písali do pedagogických časopisov, tvorili učebnice či pomôcky, v ich očiach som cítil výčitku: Ty si sa asi zbláznil…

Pedagogický svet tvorí vekovo rôznorodé spektrum ľudí, ktorí denne prichádzajú za katedru, do laboratórií, telocviční či dielní, aby spolu so žiakmi podkúvali svojho koňa, na ktorom sa budú nosiť po celý život. Žiak potrebuje v pedagogickom svete rôznorodú skladbu ľudí, ktorí sa v spolupráci s ním budú snažiť polepšovať jeho dušu a zveľaďovať mozog. Lebo len tak ostane škola školou a svet svetom.

Posledný deň školského roka je vlastne akýsi pedagogický Silvester. Doprajme učiteľom, aby sa počas nastávajúcich letných mesiacov dobre naladili na nové cesty do hlbín študentovej duše a žiakom veľa letných inšpirácií do školského roka, ktorý zaklope na dvere o dva mesiace.