Rómovia v odboji

Zuzana Kumanová, etnografka | 09.08.2019 16:00
O Rómoch počas druhej svetovej vojny hovorievame ako o obetiach. Perzekúcie postavené na rasovom princípe sa týkali ich života, znášali ústrky, obmedzenia, internácie v pracovných táboroch, deportácie do koncentračných táborov. Málo sa hovorí o hrdinstve, zapojení do odboja a podiele na boji proti nacizmu.

Po vypuknutí SNP na územie Slovenska vstúpili rôzne zložky nemeckej brannej a represívnej moci a po jeho potlačení bolo napomáhanie partizánom, ale aj iba obvinenie z takejto pomoci kruto potrestané. Obyvateľstvo vrátane Rómov bolo v mnohých lokalitách vyvraždené na mieste alebo deportované na masové popraviská v Nemeckej, Kremničke či do Dolného Turčeka.

Po vypuknutí SNP mnohí Rómovia narukovali do povstaleckej armády, po jeho potlačení ostali v horách ako partizáni: Berkyovci z Detvy, Očovej a Hriňovej, Klincovci z Dúbrav. Jednou zo záškodníckych akcií bolo vyhodenie nemeckého nákladného vlaku medzi Detvou a Stožkom dňa 23. novembra 1944, na ktorom sa zúčastnili aj štyria rómski partizáni z Dúbrav a dvaja Rómovia z Detvy. Na druhý deň po tejto akcii obsadili nemeckí vojaci rómsku kolóniu v Detve – Pastovník a zajali štyroch miestnych mužov, ktorých neskôr popravili.

Podobná dramatická udalosť sa odohrala v neďalekej obci Dúbravy, odkiaľ sa viacero mužov pridalo k partizánom, medzi nimi aj Jozef Klinec – Bimbó, vynikajúci rómsky primáš. Začiatkom decembra partizáni zišli do obce, aby si doplnili zásoby a zohriali sa. Niekto ich však udal a na druhý deň ráno bola rómska osada v Dúbravách obkľúčená asi ôsmimi esesákmi. Zobrali všetkých Klincovcov starších ako 14 rokov a odviedli ich do Detvy. Tam ich držali v synagóge a neskôr zavraždili na židovskom cintoríne vo Zvolene.

Téma účasti Rómov v odboji zostáva stále na okraji záujmu historikov. Pritom práve spoločná história je to, čo by nás mohlo spájať.

Nie je známy počet rómskych partizánov a účastníkov odboja a ich hrdinstvo nebolo doteraz dostatočne ocenené. Sú známe príbehy, keď rómski partizáni zohrali významnú úlohu. Napríklad Anton Facuna, rodák zo Sklabine, do slovenskej armády nastúpil v októbri 1941. Slúžil v ružomberskom delostreleckom pluku a s ním sa v rámci Rýchlej divízie zúčastnil aj bojov na východnom fronte. Po návrate na Slovensko v decembri 1943 ho čoskoro pridelili k technickej brigáde do Talianska. Tam prebehol k partizánskej skupine Rinoldo, ktorá operovala v oblasti Perugie. V apríli 1944 sa Facuna prihlásil na československej vojenskej misii v Ríme, odkiaľ sa ako tlmočník s americkou výsadkárskou jednotkou dostal na povstalecké územie. Zaradený bol do skupiny Day ako sprievodca a pomocník pod krycím menom Anton Novák. O Facunových husárskych kúskoch počas Povstania sa rozprávali legendy, Nemci na jeho hlavu vraj vypísali finančnú odmenu. Po vojne sa Facuna dočkal československej medaily za účasť v SNP aj uznania americkej vlády. Prišiel však február 1948 a s ním aj zlé časy pre vojakov západného odboja.

Okolo roku 2000 viaceré inštitúcie zaznamenali výpovede Rómov preživších druhú svetovú vojnu. Vo svedectvách získaných metódou oral history sú dokonca informácie o samostatnej rómskej partizánskej skupine. Mal ju viesť partizán Oračko, ktorý pochádzal z Chmeľova, a skupina mala operovať v okolí. Táto téma však nebola dosiaľ dostatočne spracovaná a vyžadovala by hlbší archívny výskum.

Téma účasti Rómov v partizánskom hnutí a odboji zostáva stále na okraji záujmu historikov. Do pietnej siene Múzea SNP v Banskej Bystrici pribudol kameň pripomínajúci účasť Rómov v odboji až v roku 2016. A pritom práve spoločná história je to, čo by nás mohlo spájať a viac podporovať pocit spolupatričnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ