Zmluva s diablom a iné omyly demokratických politikov

Bolo to však Pyrrhovo víťazstvo, pretože podporou od extrémistov politici CDU a FDP prelomili tabu. Chyba sa stala, už sa neodstane. Koketovanie krajinských zástupcov CDU a FDP s extrémistami poškodilo nielen imidž týchto strán, ale spôsobilo aj obrovský šrám na demokratickej tvári Nemecka. Jednodňový premiér Kemmerich odstúpil.

Teraz ide o to, či poslanci podporia menšinovú ľavicovú vládu (ako sa pôvodne predpokladalo), alebo sa uskutočnia predčasné voľby, z ktorých však CDU vyjde oslabená.

Pat nie je v politike ničím výnimočným. Ide o to, ako sa politici k vzniknutej situácii postavia – či zvíťazí krátkodobý kalkul (košeľa bližšia ako kabát), alebo dajú prednosť riešeniu, ktoré sa azda v danej chvíli nejaví ako najvýhodnejšie, no v dlhodobom horizonte prinesie trpké ovocie.

Spojenectvom so stranami, ktoré stáli pôvodne izolované na okraji spektra, politici legitimizujú extrém. V konečnom dôsledku sa to obráti proti nim. Pretože ak dobrovoľne odovzdáte kľúče od moci rodiacemu sa autokratovi, poľahky sa môžete ocitnúť v diktatúre.

Politológovia Steven Levitsky a Daniel Ziblatt v knihe Ako umiera demokracia upozorňujú, že k diktatúre sme sa v oveľa viac prípadoch „dopracovali“ legálnou cestou ako ozbrojenou revolúciou.

História nám ponúka viacero príkladov. Asi najznámejší sa odohral v Nemecku na začiatku 30. rokov minulého storočia, kde v dôsledku hospodárskej krízy mali vlády iba veľmi krátku životnosť.

Prezident Paul von Hindenburg využil svoje ústavné právomoci a obrátil sa na Franza von Papena. Ani tomu sa však nepodarilo vyriešiť patovú situáciu v Ríšskom sneme. Zúfalí konzervatívci sa napokon dohodli, že by sa kancelárom mal stať Adolf Hitler. Naivne si mysleli, že sa ako neskúsený politik znemožní a čoskoro padne. Dnes už vieme, ako veľmi sa prepočítali…

Na druhej strane sa v medzivojnovom Belgicku, kde rovnako ako v celej Európe silnel fašizmus, politické elity zachovali oveľa zodpovednejšie. Katolícka strana stála pred veľkou dilemou, či má spolupracovať so svojimi odvekým rivalmi – socialistami a liberálmi – alebo sa spojí s ideologicky bližšou stranou Rex, ktorá však koketovala s fašizmom. Tým, že podporili svojich oponentov, s ktorými síce nevyznávali rovnaké hodnoty, no spoločne stáli na princípoch demokracie, zachránili Belgicko od diktatúry.

Durínska „lekcia“ a dva historické príbehy sú poučné i pre Slovensko. Aj u nás hrozí, že sa nadchádzajúce voľby skončia patom. Politici síce deklarujú, že s kotlebovcami nie sú ochotní ísť v žiadnom prípade do koalície, no lákadlo moci je veľké. Bola by to však zmluva s diablom, na ktorú by sme doplatili všetci.

Stále platí: Extrémistov treba izolovať, a nie legitimizovať!