Čaká nás Veľká, predlhá noc

Igor Grexa, diplomat | 10.04.2020 10:00

Pápež František, predpokladám, nie je odborník na jadrové odstrašovanie ani na nukleárne kufríky. Jeho jesenná výzva na globálne atómové odzbrojenie, vyjadrená symbolicky v Japonsku, krajine Hirošimy a Nagasaki, nemá technický, ale morálny obsah.

Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi vychádza z poznania, že ľudia, aj tí najprofesionálnejší, môžu zlyhať. Ale že by riešením bolo odovzdať spúšťače smrtiacich zbraní počítačom, to sa mi tiež nezdá.

Umelá inteligencia, údajná budúcnosť a nádej ľudstva, si na letisku v Teheráne pomýlila odlietajúci ukrajinský civilný Boeing 737 s americkou vojenskou raketou. Výsledkom bolo 176 obetí. Dvaja piloti, Volodymir a Oleksij, neboli žiadni zelenáči: mali nalietaných na tom stroji asi 12-tisíc hodín. Ale nemali šancu prežiť ani zachrániť cestujúcich.

Niekto na zemi stlačil spúšť a poslal ich všetkých do pekla. Určite nechcel zabiť nevinných, no systém mu ponechal na rozhodnutie iba niekoľko sekúnd. A tie sú niekedy dôležitejšie ako týždne a mesiace.

Cynik povie: nuž čo, chyba sa prihodí. Ale voľačo tu nelícuje. Čo ak umelá inteligencia je v tom nevinne a za všetko môže zlyhanie mozgových závitov v hlave človeka? Stroje predsa nehrešia, iba ľudia.

Lenže stáva sa aj horšie. Hirošima, na rozdiel od Teheránu, nebola tragickým zlyhaním. Priletelo tam lietajúce krematórium financované zo štátneho rozpočtu a spálilo na mieste 70-tisíc osôb.

Všetko podstatné o ľuďoch je v ľuďoch. Hádam si to treba pripomenúť počas tohtoročných nie celkom obvyklých veľkonočných sviatkov. Podajme si ruky, hoci virtuálne.