Prekvapujúca moc malých európskych štátov

Karin Rogalska, korešpondentka denníka Wiener Zeitung na Slovensku | 06.08.2020 09:00
Predsedovia vlád sa na nedávnom summite Európskej únie v Bruseli v prvom rade stretli preto, aby nastavili výhybky na rýchle oživenie hospodárstva po dlhomesačnom „lockdowne“. Pritom sa uzniesli na najväčšom finančnom balíku v histórii EÚ, čo však nie je hlavným dôvodom toho, že sa verejnosť naďalej zaoberá výsledkami rokovaní.

Vrcholná schôdzka európskych reprezentantov sa stala drámou, lebo skupina takzvaných šetrných štyroch, neskôr dokonca piatich štátov vedela prekvapujúco vysokou mierou presadiť svoju koncepciu rozdávania peňazí. A to iba na základe pôžičiek za presne vymedzené projekty. Tak sa podľa rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza malým a stredným krajinám prvýkrát podarilo odporovať tradičnej nemecko-francúzskej dominancii.

Nie je žiadne nóvum, že sa politici chvália posilnením významu vlastnej krajiny vo svete. V tejto chvíli by z perspektívy daňovníkov však bolo oveľa zaujímavejšie sa dozvedieť, akým spôsobom a v ktorom časovom horizonte budú ručiť za zatiaľ neznáme výsledky boja s pandémiou COVID-19.

Problém spočíva v tom, že v čase, keď sa takmer všade vyskytuje znova rastúci počet nakazených, nik nevie predpovedať, či jeden obrovský finančný balík vystačí aj pre budúcu existenciu v tieni koronakrízy. Teda treba vypátrať nové parametre politických úspechov.

S odchodom Veľkej Británie z EÚ v kombinácii s bojom proti pandémii COVID-19 sa naskytla príležitosť efektívne prepísať zastaranú koncepciu zjednotenej Európy. Pritom rokovací úspech šetrných štyroch môže slúžiť ako impulz na ukončenie tradičnej nemecko-francúzskej prevahy.

Momentálne sa však dajú konkrétne pomenovať tí, ktorí budú skutočne profitovať z nedávnych rokovaní. Taliansko a Španielsko i naďalej dokážu ekonomicky dýchať. Rakúšania zase zoštvornásobili svoju zľavu na európsky rozpočet za obdobie rokov 2021 až 2027 na takmer 600 miliónov eur. Nemecko a Francúzsko vraj budú najefektívnejšie investovať do dlhodobej infraštruktúry.

Predsa môžeme konštatovať, že sme boli svedkami začiatku boja o nové mocenské pomery v Európskej únii. Už dávno sa hovorilo o tom, že ich treba v rámci ďalekosiahlych reforiem zásadne premyslieť. Na summite v Bruseli sme mohli prvýkrát sledovať útok na zastaraný rokovací systém skupinou štátov, ktoré zaznamenali úspech nielen preto, lebo zastávajú spoločné záujmy v jednom regióne.

Zároveň sa nachádzame na rázcestí únie. Jej lídri dokázali posilniť svoju súdržnosť, keď rozhodli o balíku, s ktorým každý z nich môže byť spokojný. Teda nedá sa hovoriť o pomaly chradnúcej Európe. Tvrdé rokovania nemusia byť synonymom zániku. Neboli sme však zvyknutí na skutočné debaty, pretože Nemci s Francúzmi mali v posledných rokoch vždy vopred vypracované návrhy, s ktorými ostatní bežne súhlasili.

Treba ale počkať, či dôsledky rozhodného vystupovania šetrných štátov dlhodobo prispejú k perspektívnym reformám a skutočnej rovnováhe síl v EÚ, alebo, naopak, vyústia do stavu zle pochopeného patriotizmu, kde sa politici výlučne spoja až po tom, keď musia presadiť výhodné pravidlá rozdávania peňazí.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz sa s holandským premiérom Markom Rutteom už začiatkom tohto roku dohodli na stratégii obmedzovania rozpočtových záväzkov jednotlivých členských štátov únie voči Bruselu. Teraz profitovali najmä preto, lebo vedeli využiť momentálnu slabosť Nemcov a hlavne Francúzov, ktorí dosiaľ nevedeli presvedčivo obmedziť šírenie pandémie. Múdra politika sa však nezakladá iba na takýchto viac-menej šikovných manévrov.

Naopak, s odchodom Veľkej Británie z EÚ v kombinácii s bojom proti ochoreniu COVID-19 sa naskytla príležitosť efektívne prepísať zastaranú koncepciu zjednotenej Európy. Pritom rokovací úspech šetrných štyroch môže slúžiť ako impulz na ukončenie tradičnej nemecko-francúzskej prevahy. Vyžiada si to však výraznejšiu vôľu malých a stredných štátov pri preberaní spoluzodpovednosti aj v prípade nepohodlných výziev.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ