Kto bude prisahať na Bibliu?

Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií SR | 22.08.2020 14:00
Kto bude 20. januára 2021 na základe XX. dodatku Ústavy USA prisahať, že bude čestne vykonávať funkciu prezidenta Spojených štátov amerických? Po prvýkrát zložil v tento deň prísahu Franklin Delano Roosevelt v roku 1937. Bernie Sanders až do apríla tohto roku, keď zo súboja o nomináciu za demokratov dobrovoľne odstúpil, Joea Bidena, svojho hlavného rivala, nielenže veľkoryso podporil, no vyjadril presvedčenie, že sa stane druhým Rooseveltom.

Médiá naklonené Demokratickej strane (DS) vzápätí, ako si Biden za kandidátku na viceprezidentku zvolil Kamalu Harrisovú, predikujú, že sa tento tandem ocitol k víťazstvu celkom blízko.

Wall Street je s Harrisovou spokojný

Sanders, označujúci sám seba za demokratického socialistu rovnako ako Jeremy Corbyn vo Veľkej Británii, bol pre vyššiu a ešte stále početnú strednú triedu postrachom. V dueli s kandidátom z Republikánskej strany by tento uchádzač o Biely dom určite prehral. Sanders pochopil, že nemá dobré vyhliadky a odstúpil.

Rozhodovanie o tom, koho si Biden zvolí za svojho zástupcu, sprevádzali rovnaké obavy. V snahe získať aj ľavé krídlo demokratov a jeho priaznivcov sa mohol napríklad rozhodnúť pre Elisabeth Warrenovú, jednu z najvyhranenejších tzv. progresívnych predstaviteľov v strane. Centristický Joe Biden napokon uprednostnil rovnako politicky orientovanú kandidátku, ako je on sám.

Wall Streetu a Sillicon Valey odľahlo, uvádzajú titulky zahraničných denníkov. Z dvoch dôvodov. Po prvé, sú presvedčení, že Biden má s Harrisovou väčšiu šancu zvíťaziť vo voľbách. Druhý dôvod: pre nich sa aj Bidenov program priveľmi vychyľuje doľava. Navrhuje totiž zvýšiť dane pre najbohatších o dvojciferné číslo a nárast korporátnej dane z 21 na 28 percent.

Slovný útok Donalda Trumpa proti Európskej únii v Davose v januári tohto roka nebol ničím novým a rozhodne menej bolestným ako jeho skutky. Európski diplomati dúfajú, že jeho vystriedanie demokratom Bidenom prinesie znormalizovanie vzájomných vzťahov. Ukončí studenú obchodnú vojnu s EÚ.

Jeho prípadná viceprezidentka by Bidena mala preto brzdiť a navracať do stredu. Pravda, Harrisová je za daň z finančných transakcií, ktorú Biden otvorene nepodporil, ale je zase menej nepriateľská voči digitálnym spoločnostiam.

Dedičstvo po Trumpovi a COVID-19

Nádejný prezidentský tandem po 20. januári zdedí nezávideniahodnú situáciu: historicky najhlbší prepad amerického hospodárstva a sociálne nerovnosti, ktoré rast nezamestnanosti a koronavírus ešte väčšmi zviditeľnili a ktoré sú jedným z faktorov vysokej zločinnosti v USA. Iba počas Dňa nezávislosti pri násilnostiach v mnohých mestách zahynulo okolo 160 ľudí. Naozaj ako na Divokom západe…

COVID-19 19 vystavil účet Trumpovej „reforme“ zdravotníctva, ktorá aj tak nedokonalú Obamovu reformu ešte viac oklieštila. Milióny obyčajných Američanov majú nulovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. I to prispelo k nezriadenému šíreniu smrtiaceho vírusu. Biden i Harrisová by pokračovali v Obamovej reforme, hoci na jej neuralgický bod – súkromné poistenie – majú odlišný názor. Harrisová sa, i keď váhavo, prikláňa k jeho zrušeniu.

Main Street, t. j. nefinančný sektor, môže čakať, že sa skončí zničujúca Trumpova obchodná politika, ktorá v rozpore s tým, čo sľuboval, nezvyšovala jeho zisky, ale ho skôr ruinovala. Biden, ako je v tradícii DS, sa zasadzuje za rušenie obchodných bariér. To neznamená, že nebude propagovať heslo „Kupujte americké!“

Nešetrná politika súčasného pána Bieleho domu voči životnému prostrediu sa s najväčšou pravdepodobnosťou tiež skončí. Biden je rezervovanejší, no Harrisová podporila Green Deal pre životné prostredie. Môžeme teda dúfať, že to bude znamenať aj návrat k Parížskej dohode o klimatických zmenách.

Renesancia vzťahov EÚ s USA?

Slovný útok Donalda Trumpa proti Európskej únii v Davose v januári tohto roka nebol ničím novým a rozhodne menej bolestným ako jeho skutky. Európski diplomati dúfajú, že jeho vystriedanie demokratom Bidenom prinesie znormalizovanie vzájomných vzťahov. Ukončí studenú obchodnú vojnu s EÚ a vráti za rokovací stôl obchodnú a investičnú dohodu medzi USA a EÚ.

To by si, ako naznačil počas rozhovoru s americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom, želal aj český predseda vlády Andrej Babiš. Pokiaľ to nebude rovnaká dohoda ako TTIP z čias Baracka Obamu a európski vyjednávači nebudú zase ťahať za kratší koniec, môže to byť na osoh oboch strán.

Európa dúfa v ochotu Američanov pristúpiť ku globálnemu zdaňovaniu digitálnych gigantov a že sa skončia vyhrážky, ak EÚ pristúpi k digitálnej dani sama. Možno nastane aj odmäk vzťahov USA k Nemecku, ktoré Trump trestá za nižšie výdavky do NATO a za Nord Stream 2.

Triezvejšia je úvaha, že svoje ekonomické (a zahranično-politické) záujmy budú Spojené štáty presadzovať naďalej tak, ako by to mala robiť i Európska únia. Budú to ale robiť kompetentnejšie a s vedomím, že hra s nulovým súčtom, v ktorej jeden vyhráva na úkor druhého, dlhodobo poškodí aj ich.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ