Štátnosť na posmech

Peter Weiss, bývalý politik a diplomat | 09.02.2021 14:00
Mal som tú česť byť pri kladení základov našej štátnej nezávislosti aj pri vytváraní predpokladov pre plnohodnotné medzinárodné uznanie a začlenenie sa SR do Európskej únie a NATO. Dobre viem, koľko námahy, politických zápasov a medzinárodnopolitických a diplomatických aktivít zavŕšenie týchto procesov znamenalo. Pre mňa je preto samostatná slovenská štátnosť veľkou hodnotou. Po rodine najväčšou.

V rôznych parlamentných pozíciách i ako veľvyslanec v kľúčových susedných štátoch – Maďarsku a Českej republike – som mal príležitosť zažiť, čo to je vlastenectvo v praxi, čiže zodpovednosť za vlastný štát, za jeho reprezentáciu, za každé slovo, ktoré sa pri rokovaniach so zahraničnými partnermi povie, za každé vyhlásenie a gesto, ktoré sa urobí pre médiá.

Čo znamená zodpovednosť za štát

Bol som súčasťou delegácie pri návšteve Maďarska v čase mimoriadne zložitých bilaterálnych vzťahov po zrode samostatnej SR, sledoval som prípravu a priebeh historicky prvej návštevy premiéra Dzurindu v Bielom dome, pomáhal som pripravovať a absolvoval oficiálne a pracovné návštevy prezidentov Gašparoviča a Kisku i prezidentky Čaputovej, premiérky Radičovej i premiérov Fica a Pellegriniho. U všetkých týchto predstaviteľov SR som videl pokoru pred úlohou dobre reprezentovať svoju vlasť a rešpekt k radám poradcov, diplomatov a protokolu. Skrátka, úsilie o profesionalitu.

Miesto posolstva, ktoré by zaujalo hĺbkou analýzy a silnou víziou riešenia súčasných problémov EÚ, donútil Igor Matovič francúzske auditórium počúvať plytké frázy a výklad volebnej taktiky OĽaNO spojený s vývozom našich vnútropolitických sporov do zahraničia. Niečo také šokujúco diletantské ešte v priestoroch Elyzejského paláca nezaznelo.

Dobre som poznal, ako starostlivo, detailne sa pripravujú podklady na rokovania, návrhy mediálnych posolstiev, témy na rozhovor medzi štyrmi očami či na neformálnu diskusiu pri obede alebo večeri. Písal som aj návrhy niektorých prejavov. Viem, ako sa cizelovala každá veta, zvažoval sa jej účinok na partnera a verejnosť v partnerskom štáte i doma. Podobne to bolo s prípravou na tlačové konferencie. Bol som tiež svedkom náročných rokovaní vo formáte V4, keď napriek tradičným priateľským vzťahom záleží na každom slove a geste, aby sa dosiahlo to, čo potrebujeme, a eliminovalo to, čo nie je v súlade s našimi záujmami.

Trestuhodne premrhaná príležitosť

Cez prizmu týchto skúseností som bol šokovaný, ako trestuhodne súčasný premiér naložil s príležitosťou, ktorú prinieslo spoločné vystúpenie s prezidentom Émmanuelom Macronom vysielané v priamom prenose. Veď Francúzska republika je jeden z piatich stálych členov BR OSN. Je súčasťou G7 a G20. S Francúzskom nás viaže historické puto prostredníctvom M. R. Štefánika, spoluzakladateľa samostatného štátu Čechov a Slovákov. Máme množstvo spoločných záujmov ako členské štáty EÚ a NATO. Čelíme podobným výzvam, osobitne pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov pre Plán ekonomickej obnovy, ktorý má potenciál zásadne zmeniť charakter slovenskej ekonomiky.

V čase, keď Slovensko ako krajina s jednou z najotvorenejších ekonomík v EÚ musí hľadať spojencov pre presadzovanie svojich názorov a záujmov, sa slovenský premiér doslova blamoval pred náročnou francúzskou politickou scénou, politickými komentátormi i pred hlavou francúzskeho štátu. A nepochybne vyrazil dych celému diplomatickému zboru akreditovanému v Paríži, ktorý návštevy u francúzskeho prezidenta pozorne sleduje a analyzuje.

Miesto posolstva, ktoré by zaujalo hĺbkou analýzy a silnou víziou riešenia súčasných problémov EÚ a sveta a upevnilo v povedomí Francúzov historickú rolu, ktorú zohral generál Štefánik pri budovaní slovensko-francúzskeho partnerstva, donútil Igor Matovič tak francúzske auditórium, ako aj zdesenú slovenskú verejnosť počúvať plytké frázy a výklad volebnej taktiky OĽaNO spojený s vývozom našich vnútropolitických sporov do zahraničia. Vrcholom boli infantilné reči o strihaní vlasov. (O statusoch na jeho FB radšej pomlčím.)

Zosmiešnenie slovenskej štátnosti

Trúfnem si povedať, že niečo také šokujúco diletantské ešte v priestoroch Elyzejského paláca nezaznelo. Je očividné, že premiér si nedal námahu premyslieť si, ako chce využiť tento mediálne najexponovanejší priestor v rámci celej návštevy, a že odignoroval podklady, ktoré mu slovenská diplomacia aj k tomuto bodu programu pripravila. Som presvedčený, že drvivá väčšina bývalých a súčasných slovenských diplomatov, ktorí sa tak narobili na budovaní dôstojného miesta SR v Európe a vo svete, mala podobne ako ja hlavu v dlaniach, keď sa po zapnutí priameho prenosu z Paríža musela zúfalo pozerať na zosmiešnenie slovenskej štátnosti a poníženie dôstojnosti občanov SR. Milan Rastislav Štefánik, excelentný diplomat európskeho formátu, sa musel niekoľkokrát otočiť v hrobe.

Premiér zasadil tvrdý úder povesti SR vo Francúzsku, v EÚ i za hranicami Európy. Ukázal, aká je politická reprezentácia „slušného Slovenska“ a „najlepšia vláda v histórii SR“ pod jeho vedením. Nabudúce by si mal nechať extravagantné demonštrácie toho, že „on je iný politik“, iba na doma. V zahraničí zastupuje aj tých, ktorí ho nevolili. Teda všetkých občanov.

Aká „druhá republika“?

Na záver musím spomenúť môj ďalší šok. Tým boli slová Igora Matoviča o tom, že jeho cesta do Cannes, kde sa fotil pri Počiatkovej vile, bola začiatkom druhej republiky. Chcel nám naznačiť, že po obmedzení právomocí Ústavného súdu a iných krokoch ním vedenej koalície proti princípom právneho štátu a ochrane ľudských práv, ktoré precízne definovali otvorený list sudcov ministerke spravodlivosti, výzva advokátov a vyhlásenie Slovenskej obchodnej a priemyslovej komory, sa chystá podniknúť ďalšie obmedzenie systému parlamentnej demokracie a vlády práva? Ďalšie kroky k zmene politického režimu na autoritársky? Lebo práve to by bola „druhá republika“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ