Kto sa smeje naposledy...

Silvia Ruppeldtová, Pravda | 02.02.2022 20:00
Na Slovensku vari každý pozná zľahka zlomyseľné porekadlo o tom, že nie ten je automaticky víťaz, komu šťastena spočiatku umožňuje výdatný smiech, pri ktorom hoci aj trhá bránicu, ale, naopak, ten sa smeje najlepšie, kto sa smeje ako posledný.

Alebo aspoň ako poslednejší. Tým sa momentálne stáva Robert Fico a Smer, ktorým spoločnosť Median SK namerala v poslednom výskume podporu 15,6 percenta opýtaných. Tým v behu na dlhé trate predbehol Hlas Petra Pellegriniho s 13,5 percenta. S takouto hypotetickou podporou môže rátať ešte SaS a za nimi Progresívne Slovensko.

Opozičná strana Hlas – sociálna demokracia v uplynulom roku viedla v rebríčkoch politickej popularity. Podľa agentúry AKO mala pred rokom vo februári podporu okolo 25 percent opýtaných, zato Smer len 8,5 percenta. Zdalo sa, že hviezda Petra Pellegriniho, ktorý istý čas nabiehal na dráhu akejsi alternatívy k autoritárskemu Ficovi a k obnovovaniu „skutočnej ľavicovej politiky“, jasne žiari. Ale nie len Smeru nemalo byť prečo do popuku – bolo jasné, že na radikálnom zostupe sú aj všetky koaličné strany.

Príčiny opätovného vzostupu Roberta Fica sú, aspoň v hrubých črtách, očividné. Vládna koalícia jednoducho nezvládla nič z krízového manažmentu a zo sľubovaných reforiem prakticky všetkých ministerstiev sa stala fraška, niekedy priam devastačná – či už pre školstvo, zdravotníctvo, alebo kultúru. Dlhodobo ekonomicky ťažko skúšaní obyvatelia a zoskupenia sa cítia zradení, neraz ešte aj vysmievaní a ponižovaní, a to nie je situácia, v ktorej by na politickom bojisku bol priestor na zmierlivú rétoriku. To vysvetľuje nárast popularity či už extrémne vyhranených strán všade v Európe, alebo rázny slovník vôbec. Robert Fico vie, čo v takejto vyhranenej situácii vo verejnej „diskusii“ pre politika zaváži.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ