Kto zarobí a kto prerobí na vojne na Ukrajine

Ani pred 24. februárom nebola sociálna situácia u našich východných susedov uspokojivá. Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN ešte 11. februára zverejnil Plán humanitárnej reakcie pre Ukrajinu. Podľa neho počet ľudí na Ukrajine odkázaných na humanitárnu pomoc dosiahol 2,9 milióna, z toho 55 % v Doneckej a Luhanskej oblasti. Najviac postihnutí sú starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím, a domácnosti, v ktorých je hlavou rodiny žena. A to bez ohľadu na to, či ide o vládou kontrolovanú alebo nekontrolovanú časť Ukrajiny. Sotva medzi nimi sú takí, ktorí disponujú bankovými kontami a motorovými vozidlami, na ktorých by mohli utiecť za hranice. Ako otituloval svoju knihu Yanis Varoufakis, bývalý minister financií krízového Grécka: A slabí si to odnesú, lebo musia.

A slabí si to odnesú, lebo musia?

Nebudem hovoriť o nevinných zabitých a zranených vo vojne, ani o ukrajinských utečencoch a ani o tých, ktorí si nemohli dovoliť stať sa utečencami. Slabí, ktorí si to odnesú, sú aj pred ukrajinskými hranicami. Sú to tie isté kategórie ľudí. Mohli by sme doplniť aj o ďalšie: o nezamestnaných a ich deti, o pracujúcich chudobných, o ľudí trpiacich energetickou chudobou a pod. Je ich tak málo, že ich možno ignorovať, ako sa to stalo v tzv. protiinflačnom balíčku vlády? Matovičov sen, ktorý by mu mala splniť hlava štátu, bol očividne pretrhnutý v polovici, alebo, čo je pravdepodobnejšie, o solidárnej spoločnosti sa mu ani nesníva.

V hre je nielen inflačný rast, no i potreba deliť sa s tými, ktorých vojna postihla priamo. Podľa smernice EÚ o dočasnej ochrane Ukrajincov majú ukrajinskí utečenci právo na prácu, sídlo, vzdelanie, sociálne dávky a zdravotnú starostlivosť v ktorejkoľvek krajine EÚ najmenej na rok s možnosťou prolongácie o dva roky. Ak naše vzdelávacie kapacity (hlavne predškolské zariadenia) a kapacity zdravotníctva, katastrofálne nedostatkové možnosti cenovo prijateľného bývania a pod. nie sú schopné uspokojiť domáci dopyt, tlačenica a ňou vyprovokované incidenty postihnú zase tých najslabších.

Najhlavnejšou prioritou vlády sa stávajú výdavky na zbrojenie. Pretože rozpočet sa nemôže donekonečna nafukovať, bude to opäť na úkor výdavkov do vzdelania a zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti, do ochrany klímy a pod., bez ohľadu, či sa to na papier Plánu obnovy a odolnosti zmestilo alebo nie.

Víťazi v biznise…

Keď sa svojho času istého obchodníka s cennými papiermi v čase finančnej krízy opýtali, čo bude najväčšou stratou, odpovedal: „Keď sa kríza skončí“. Profesor manažmentu z univerzity v Essexe Peter Bloom cituje riaditeľa americkej konzultačnej spoločnosti Areo Dynamic Advisory, ktorý akoby vypadol z oka tradera: „Najväčším rizikom pre investorov do zbrojného priemyslu je, že celá záležitosť bude iba ruským domčekom z karát a hrozby (vojny) sa pominú“. Z vojen vždy ťažia producenti zbraní.

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru už v roku 2021 dosiahli vojenské výdavky vo svete rekordnú úroveň: dva bilióny dolárov. To je asi 2,2 percenta svetového HDP. V poradí najväčšie vojenské výdavky dosiahli Spojené štáty (800 mld. USD), Čína (293 mld. USD), India, Spojené kráľovstvo a Rusko. Spolu až 62 %. Ako porastie toto číslo za rok 2022? Slovenské vojenské výdavky po prvýkrát prekročia dve percentá HDP, Nemecko práve schválilo balík 100 mld. eur na prezbrojenie Bundeswehru, atď.

Peter Bloom uvádza, že do marca 2022 dodávky zbraní na Ukrajinu dosiahli takmer 500 mld. USD. Ceny akcií zbrojných gigantov, ktoré kopírovali rast ich ziskov, vyleteli nahor. Akcie Lockheedu od januára do konca mája vzrástli o 27 %, Rayetheon Technologies „iba“ o 12,4 %, zato BAE Systems až o 39,8 % a rovnako dobre sa darilo i nemeckému gigantu Rheinmetall. Nehľadajme preto podporu mierovým rokovaniam u vojensko-priemyslového komplexu.

…a porazená klíma

Zastavenie dovozu uhlia, ropy a plynu z Ruska do Európy si vyžaduje vyriešiť ťažkú úlohu, ako ich nahradiť. Zlé je, že rozdiely v cenách zvýšia infláciu, rozdiely v uhlíkovej stope pri dovoze z Ruska a odinakiaľ však zvýšia klimatický dlh a zhoršia index udržateľnosti života.

Armáda producentov fosílnych palív v USA reagujúcich na európsky dopyt po skvapalnenom plyne podľa burzových analýz mohutnie. Ambície priblížiť sa parížskym klimatickým cieľom nahradili ambície vybudovať čo najrýchlejšie nové kapacity na ťažbu, skvapalnenie a prepravu plynu cez Atlantik. Otázkou z ich strany iba je, ako dlho si EÚ bude môcť dovoliť hradiť dodávky LNG a či v nej predsa len nepreváži strach z klimatických zmien. To by ohrozilo výnosnosť nových investícií. Potešilo ich preto, že Joe Biden a Ursula von der Leyenová ohlásili plán na dodávky LNG nielen na tento rok, ale že EÚ hodlá garantovať dovoz amerického LNG na dlhodobejšie obdobie. Znamená to, že záväzky EÚ zbaviť sa čím skôr fosílnych palív nie sú až také pevné?