Vojna a mier

Či ide o vojnu do posledného Ukrajinca, alebo či sa bude bojovať, aj keď už bojaschopných Ukrajincov nebude, teda či NATO nahradí Ukrajincov z vlastných zdrojov, aby vojna mohla pokračovať, dnes od politikov nepočujeme. Vojaci už však s takou možnosťou rátajú a konštatujú, že ak by došlo k vojne medzi NATO a Ruskom, profesionálna armáda by nestačila a bolo by treba mobilizovať. Pokiaľ ide o Rusov, tí už mobilizujú, pretože situáciu vyhodnotili tak, že na Ukrajine bojujú s NATO.

Keď politik vyvesí bilbordy, že krajinu nezatiahne do vojny, kritizuje sa to ako strašenie občanov vojnou. Keď však náčelník generálneho štábu ohlasuje mobilizáciu a povie, že je nutné, aby sa do obrany krajiny zapojila celá spoločnosť, nielen armáda, o strašenie nejde. Vojak je realista. To, s čím neráta, je mier. Je mu jasné, že vo vojne budeme cieľom a o našu bezpečnosť sa budeme musieť postarať sami, nikto to za nás neurobí.

Je čas brať vojnu vážne v tom zmysle, že s politikmi, ktorých máme, sa jej nevyhneme, a s vojakmi, ktorých dnes máme, a predovšetkým nemáme, ju nemôžeme vyhrať. Kde sa za tejto situácie berie fascinácia vojnou, militantná rétorika médií, túžiacich po víťazstve nad nepriateľom a oslavujúcich hrdinov vo vopred stratených bitkách? Ako sa stalo, že neprekáža smrť? Odpoveďou je striedanie generácií, ktoré mier vnímali ako čosi cenné a nesamozrejmé, generáciami, ktorým mier nič nehovorí.

Moja generácia absolvovala dôkladný vojenský výcvik. Vo vojne sa zabíjajú nepriatelia a my sme sa naučili, ako sa to robí. Preto sme asi boli pacifistami. Bola to doba, keď sme mali politikov, s ktorými nehrozila vojna, hoci sme boli armádou, ktorá by ju vyhrala. Pravdepodobne je logické, že dnešné militantné generácie, ktoré postupne získali vplyv v médiách, politike, akademických či kultúrnych inštitúciách, a ktoré tiež ovládli Európsky parlament, sa nakoniec stanú obeťou vlastnej nevedomosti.

Fascinácia vojnou, spojená s potrebou nepriateľa je program generácií, ktorým chýba dôkladný vojenský výcvik. Je to sen ľudí, ktorí nevedia, ako sa to robí, keď vo vojne treba zabiť človeka. Nevedia rozobrať a zložiť samopal ani odistiť a hodiť granát. A už vôbec nie sú pripravení na to, že vojnu nemusia prežiť.

Dnes už si nikto nespomenie, že pôvodným motívom európskej integrácie, bol mier. Nápad, že Nemci a Francúzi sa nebudú zabíjať, ak spolu budú obchodovať. Podľa tejto logiky sa s Rusmi budeme zabíjať preto, že nám nebolo dosť dobré s nimi obchodovať. Nemá asi zmysel to mladým vysvetľovať. Začnú šermovať európskymi hodnotami. Právom sa brániť. Nutnosťou postaviť sa zlu…

Až po vojne, nikdy pred ňou, sa ukáže, že o žiadne hodnoty nejde, že vo vojne vždy ide iba o tri veci: o život, o smrť a o peniaze.