Orbán nepotrebuje konflikt so Slovenskom

Radovan Geist, politológ | 21.04.2010 19:14

Niektoré hysterické reakcie na očakávané a zdrvujúce víťazstvo Fideszu v prvom kole maďarských parlamentných volieb sú, samozrejme, trápnou snahou prihriať si vlastnú (slovenskú národnú) politickú polievočku. Pod iné sa podpísali mýty, ktoré si o svojom južnom susedovi pestujeme. Buďme však realisti: čo možno očakávať od pravdepodobne jednofarebnej vlády premiéra Viktora Orbána?

Fidesz nie je politicky jednorozmerný. Od 90. rokov sa vyvinul z liberálnej strany po národne konzervatívnu, pričom jeho politický program sa pružne prispôsoboval „voličskému dopytu“. V opozícii si mohol dovoliť radikálnejšiu rétoriku (aj v národnostnej oblasti), vo vláde mu pôjde predovšetkým o stabilitu. Zmierlivý tón vôbec nemusí znamenať stratu „nacionalistických voličov“ – menšinové tvrdé jadro nacionalistov má vo svojom košiari pevne podchytený Jobbik, pre zvyšnú (omnoho väčšiu) časť je nacionalizmus len ventilom na vypustenie frustrácie zo stavu politiky, ekonomiky či sociálnej sféry. Snaha novej vlády sa obráti práve týmto smerom.

A bude sa musieť snažiť skutočne poriadne. Ak sa aj Fideszu nepodarí v druhom kole dosiahnuť ústavnú väčšinu a bude musieť prijať spoluprácu s niektorou z menších strán (pričom reálnym partnerom je len nová strana Politika môže byť iná – LMP), politická zodpovednosť bude takmer výlučne na jeho pleciach. Voliči dali Orbánovi silný mandát a za to budú chcieť výsledky. Istota víťazstva ho pred voľbami nenútila k nadmerným sľubom, no v situácii, v ktorej sa Maďarsko nachádza, je dostatočnou výzvou aj „normálne vládnutie“.

Tým sa dostávame k tretiemu bodu: vzťahy (či konflikty) so Slovenskom nebudú pre vládu Fideszu prioritnou témou. Premiér Orbán bude mať milión iných starostí – so stabilizáciou ekonomiky, s bojom proti korupcii a klientelizmu, s naplnením sociálnych očakávaní voličov…

S výnimkou extrémistického Jobbiku národnostná otázka bola v predvolebnej kampani marginálnou témou. Fidesz zvíťazil, pretože voliči uverili, že dokáže vyriešiť problémy čiastočne spôsobené chybami vlády socialistov, čiastočne systémovými zlyhaniami dravého semiperiférneho kapitalizmu. Ak nevykáže výsledky, nálady, ktoré ho vyniesli k moci, ho môžu zas zmiesť.

To vytvára posledný limit budúcej Orbánovej vlády: musí sa snažiť skrotiť sily, s ktorými sa predtým pohrával.

Pri politickom decimovaní vlády socialistov sa Orbán občas pohyboval na hrane (politika ulice, z ktorej vyrástol politický extrémizmus), teraz potrebuje vášne upokojiť. Prvým varovaním mu bola reakcia zahraničia na volebné výsledky – namiesto ocenenia víťazstva, z ktorého sa môže zrodiť stabilná vláda, obavy zo sily extrémistov. Fidesz sa začal od Jobbiku dištancovať už tesne pred voľbami, po druhom kole sa s ním bude môcť porátať rozhodnejšie. Pre Orbána ako lídra opozície mohol byť Jobbik občas užitočný, pre Orbána premiéra bude hrozbou a príťažou.

Fidesz je už vo vláde. Nepotrebuje konflikty. Hysterické výkriky o ohrození Slovenska majú preto iný dôvod. Súvislosť so strmým pádom istej vládnej strany k 5-percentnej hranici nebude náhodná.