Diplomatické omyly môžu mať tragické následky

Robert Škopec, analytik | 26.04.2010 08:21
Lech Kaczynski - havária Foto:
Trosky lietadla Tu-154 neďaleko ruského Smolenska. Zahynul v ňom poľský prezident Lech Kaczynski.
Svet je ešte stále otrasený z havárie poľského lietadla, na palube cestoval poľský prezident Lech Kaczyński i ďalší politickí, cirkevní a vojenskí predstavitelia. Ani smútok by však nemal brániť v tom, aby sme realisticky skonštatovali, že v pozadí tejto tragédie stojí nielen technické či bezpečnostné, ale aj diplomatické zlyhanie. Problém, ktorý mal v tomto prípade priam katastrofálne následky. V skutočnosti s ním však zápasia všetky štyri visegrádske štáty.

Načasovanie Kaczyńského cesty do Ruska predovšetkým nebolo vhodne zvolené. V diplomacii je neobvyklé, aby prezidentská návšteva nasledovala pár dní po tom, čo lokalitu (Katyň) navštívil predseda vlády toho istého štátu. Pravdepodobne sa značne podcenila aj otázka bezpečnosti poľskej delegácie. Poľská strana, bohužiaľ, preukázala značnú mieru diplomatického amaterizmu pri príprave návštevy svojho prezidenta v Katyni. Havária by sa mala stať varovným mementom, aké tragické môžu byť následky toho, keď sa medzištátne návštevy podriaďujú cieľom predvolebnej kampane (v Poľsku boli a sú na programe voľby prezidenta).

Diplomatický amaterizmus v našom regióne môže mať aj iné podoby. Stačí si pripomenúť svojské zahraničné návštevy maďarského prezidenta Sólyoma do okolitých krajín a z nich najmä jeho návštevu Komárna, ktorá sa skončila na moste cez Dunaj. Tu preukázala mimoriadne amatérsky prístup maďarská diplomacia.

Lapsusom českej diplomacie bolo obdobie českého predsedníctva v EÚ, osobitne počas tzv. plynovej krízy začiatkom roka 2009. Rozdielne pohľady a postupy prezidenta, premiéra a rezortu zahraničných vecí veru veľa slávy českým susedom nepriniesli. Ďalšou skúškou zdatnosti nových členských krajín únie bude nadchádzajúce maďarské predsedníctvo v EÚ v roku 2011…

Slovensko ako relatívne mladý štát ešte nemalo toľko času na skvalitňovanie diplomatickej infraštruktúry. Na to sa však nedá odvolávať do nekonečna. Napr. samotný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák priznal v denníku Pravda v súvislosti s napätím v slovensko-maďarských bilaterálnych vzťahoch, že predchádzajúce radikálne vyhlásenia boli určené skôr voličom, ako susednému štátu. Ako by to vysvetľoval, ak by sa takáto amatérska kampaň predvolebnej propagandy bola nedajbože skončila konfliktom medzi Slovenskom a Maďarskom? Vo vyspelých demokraciách po priznaní takéhoto kalibru vedúci rezortu obyčajne podáva demisiu. Veď inak, aké môžu byť záruky, že sa spomínaný diplomatický amaterizmus nezopakuje znova, ak si to volebné záujmy vládnych politických strán budú vyžadovať?

Existuje dostatok medzinárodných výziev, v ktorých sa Slovensko môže pozitívne prejaviť. Napr. agenda klimatických zmien je témou, ktorá sa bytostne týka aj občanov Slovenska. Podriaďovanie diplomatických aktivít politickým a dokonca predvolebným zámerom je omyl, ktorý môže mať nebezpečné, alebo dokonca tragické následky – ako nás presvedčili aj uplynulé dni.