Spravodlivosť umorovania deficitu

Zuzana Kusá, sociologička | 26.08.2010 10:22
Do budúceho utorka budú odborné skupiny koalície pracovať na návrhoch, ako riešiť umorovanie deficitu. Podľa slov premiérky z tlačovej besedy konanej 24. augusta sú možnosti zásahov do daňového a odvodového systému otvorené.

Na rozdiel od iných európskych krajín, kde sú už legislatívne zámery predmetom verejnej diskusie, bola táto dôležitá vec označená za „vnútorný proces“. V paternalisticky riadenej krajine tak môžeme len dúfať, že stranami nominovaní experti budú posudzovať návrhy komplexne a ich vplyvu na životné podmienky občanov sa budú venovať aspoň tak pozorne ako efektom pre štátnu pokladnicu.

Aj keď sú vraj možnosti otvorené, koalícia má už jasno v tom, čo je spravodlivé riešenie. Je to riešenie, ktoré kladie väčší dôraz na zdaňovanie spotreby (a kapitálu) ako zdaňovanie aktivity. Táto zásada znie kultúrne povedome aj rozumne. Ako by nie. Je to princíp obsiahnutý v Desatore budovateľa komunizmu rovnako ako v mravoučnom diele Benjamina Franklina, ktorý v 18. storočí dal zhŕňaniu peňazí etické základy.

Pravdaže, vývoj ide dopredu a na tlačovke sa nehovorilo o spotrebe ako o záhaľke a hriechu. Väčšia spravodlivosť zdaňovania spotreby vyplýva podľa Radičovej z iných princípov. Spravodlivosť je v tom, že spotreba je slobodné rozhodnutie každého z nás, no v práci je slobody menej, lebo práca je rozdielne odmeňovaná a zle platenú prácu si nik slobodne nevyberá.

Označenie spotreby za oblasť slobody má filozofický šmrnc, no aj trhliny. Predovšetkým však protirečí bežnému poznaniu, že značná časť spotreby domácností s nižšími príjmami sa pohybuje v mantineloch nevyhnutnosti. Slobodná voľba tu má rozpätie niekoľkých eur či centov. Koaličná filozofia zároveň trochu desivo predpokladá, že máme voľbu nekupovať, nespotrebúvať a bývať pod mostom. Brať spotrebu ako slobodnú voľbu totiž znamená, že slušný život sa nepovažuje za niečo, čo treba v každej situácii ochraňovať, a že legitímnou alternatívou je aj živenie sa odpadkami či nežitie.

Spravodlivosť vyššieho zdaňovania spotreby je pochybná aj z ďalších hľadísk. Bremeno tu doľahne aj na tých, čo nemajú a nemôžu mať pracovné príjmy: na starobných a invalidných dôchodcov, na rodiny s malými deťmi a na všetky deti, ktoré vyrastajú v domácnostiach bez práce. Zvýšená DPH sa prejaví vo zvýšených životných nákladoch tých, čo už dnes zápasia s dilemou, ako uhradiť nutné platby, a pritom nehladovať, nezanedbávať si zdravie a úplne sa nevylučovať zo spoločnosti.

Dá sa spoľahnúť na to, že v priebehu týždňa odborná skupina zistí, že vyššie zdanenie spotreby bude existenčne neúnosné pre nemalú časť obyvateľstva? Dá sa vôbec predpokladať, že sa odváži prísť s návrhom na kompenzačné opatrenia, ktoré si, ako inak, vyžiadajú vyššie verejné výdavky?

Rozhodovanie to bude náročné. Zostáva len dúfať, že skupina sa oboznámi so štatistikami o životných podmienkach slovenských domácností a pochopí, že to, čo je znesiteľné pre domácnosti v hornom príjmovom decile, nie je také pre celú spoločnosť. Vítaným záverom týždennej práce komisie by však bolo aj priznanie, že solídne preskúmanie dosahov zamýšľaných zmien nie je možné urobiť za týždeň.