Dve vládne koalície

František Novosád, historik filozofie, prednáša dejiny filozofie na BISLA | 25.10.2010 14:21
Vlastne takúto situáciu už poznáme. Situáciu, keď vládli dve koalície. Jedna malá, viditeľná, oficiálna. Druhá veľká, neoficiálna, skrytá. Ministri tej viditeľnej podpisovali vládne dokumenty, debatovali s novinármi na tlačových konferenciách a bojovali proti politickej nekultúre. Majstri tej veľkej, skrytej, zasa rozhodovali, ktoré dokumenty ministri podpíšu a čo vlastne ich ministri novinárom na tlačovke povedia a vzájomne sa ubezpečovali, že to najdôležitejšie zostane medzi nimi. Veď sa dohodli, že sa dohodnú.

A majstri si vždy rozumejú, na amatérov sa pozerajú zvysoka. Formu takého dvojvládia nakoniec netreba vymýšľať. Predsa základné rozhodnutia tak či tak padajú nie vo vláde, ale na koaličných radách a ako viem, tak v ústave o koaličnej rade nie je ani slovo. Problém koordinácie viditeľnej a neviditeľnej koalície sa predsa ľahko vyrieši tým, že okrem viditeľnej koaličnej rady sa vytvorí ešte jedna, neviditeľná.

Sú dobré dôvody, aby na Slovensku takáto neviditeľná koaličná rada vznikla a prevzala úlohu koordinácie činnosti malej viditeľnej a veľkej neviditeľnej koalície. Viditeľná koalícia sa zreteľne pohybuje na hraniciach akcieschopnosti. Nasľubovala toho priveľa, dokonca veľa toho, čo dokáže splniť len veľká koalícia. Za sériou dementi, korekcií a doplnení ku korekciám už len tí najpozornejší a najprajnejší vidia akúsi líniu. My menej pozorní a menej prajní vidíme iba bezradnosť a amaterizmus. Je to koalícia, ktorá sa zaplietala do množstva sporov o pseudoproblémoch. A pokiaľ ide o tie najdôležitejšie, tam si vystačí s čírym „nie“ k rozhodnutiam svojich predchodcov. Je to koalícia z núdze. Nedokáže však ani len to, aby z tejto núdze urobila cnosť.

A ako to s touto koalíciou núdze vyzerá v parlamente? Štyri strany, z toho dve na hrane existencie, možno už vo fáze voľného pádu. Tú prvú rozkladá amaterizmus jej vedenia a kaprice skupinky štyroch trnavských čudákov. Tú druhú zasa, ktorá vznikla možno z tých najlepších dôvodov, aké kto mal po roku 1989, zasa ťahá ku dnu skupinka štyroch pravicových trockistov, ktorí si svoj sen o permanentnej, tentoraz už morálnej revolúcii, nedajú vziať nejakými politickými pragmatikmi. Tretia koaličná strana je dokonale paralyzovaná svojimi svätuškármi. Len jedna strana malej koalície je ako-tak, aspoň zatiaľ, akcieschopná.

Je načase, aby o dôležitých veciach rozhodovala koalícia strán, ktoré si dokážu udržať vnútornú hierarchiu a stabilitu, dohodnúť sa na ako-tak jasnej línii a skončiť devastujúcu kádrovú vojnu. Slovensko nemôže byť vydané napospas čudákom, ktorých najobľúbenejším športom je beh na mieste a tieňový box.

Veľká koalícia, či už viditeľná, alebo skrytá, má určitú cenu. Zrejme veľa toho sa zametie pod koberec. Žiaľ, žijeme vo svete, kde sa niektoré škvrny nedajú vyčistiť bez porušenia podstaty látky. Ale tak či tak, za terajších pomerov sotvakto verí, že naozaj niekto poupratuje a smeti sa dostanú tam, kde sa majú dostať. Pri pokračovaní v politike pokusov a omylov, opakovaných a odvolávaných dementi, však pri konečnej súvahe sa dostaneme ešte do horších čísel. Samozrejme, na záver by sa ešte patrilo niečo povedať o demokracii a transparentnosti. No to už nechám na expertov z think-tankov.