Komu to prospeje?

Od nového kabinetu Viktora Orbána sa ich zásadné zlepšenie ani neočakávalo. Je príznačné, že jeho vláda hneď na svojom prvom zasadnutí rokovať o dvojakom občianstve.

Maďarskí voliči sa síce k tejto otázke vyjadrili dosť jednoznačne, keď referendum v decembri roku 2004 odignorovali a tým bolo neplatné. Pre lídra Fideszu má však symbolický význam. Aj prostredníctvom tejto témy mohol permanentne burcovať svojich voličov a hrať rolu zjednotiteľa všetkých Maďarov v Karpatskej kotline.

Za šesť rokov síce pochopil, že v priestore EÚ sa taká norma nedá aplikovať plošne, a tak sa potenciálni záujemcovia o maďarský pas budú musieť hlásiť individuálne (návrh z dielne Zsolta Németha údajne myslí aj na ostané nuansy, napr. kto je Maďar atď.).

Na slovenskej strane Dunaja však táto téma stále predstavuje výbušnú zmes, ktorá môže ľahko explodovať. O to viac, že o mesiac tu máme voľby a je zrejmé, kto hodenú maďarskú kartu zdvihne zo zeme.

Aj tomu najumiernenejšiemu politikovi sa len ťažko bude vysvetľovať, že vlastne o nič nejde, lebo v situácii, keď máme Schengen a za prácou do Maďarska denne dochádzajú tisíce našich občanov, je zrejmé, že dvojaké občianstvo je určené predovšetkým Maďarom v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine.

No ak je pravda, že Pál Csáky nabádal svojho priateľa Viktora Orbána, aby s touto témou počkal minimálne do volieb, je namieste otázka: Komu to prospeje?

Aj v tomto prípade platí, že trocha empatie by nezaškodilo.