Obyčajný humor za dvadsať miliónov

Historka o tom, ako za Matovičom prišiel jeho dobrý kamarát, aby mu ponúkol dvadsať miliónov eur za to, že s tromi ďalšími „obyčajnými ľuďmi“ v Národnej rade rozbije krehučkú vládnu väčšinu a vyvolá predčasné voľby, pripomína sčasti politický triler, sčasti mravoučný príbeh ako z nedeľnej školy.

Trilerovitá zápletka je jasná: nový parlament ešte ani nestihol zasadnúť, a už tu ktosi ponúka ťažké peniaze za zvrátenie výsledku júnových volieb. Kto? Údajne to bola ponuka z „podnikateľských kruhov“. Nuž novinárska fantázia má voľné ruky. Mohli to byť mecenáši, ktorí sa boja, že im do peňaženiek nepotečú miliardové štátne zákazky. Mohli to byť nemenované tajné služby s nemenovanou tajnou agendou, mohla to byť atómová loby, ktorá chce rozširovať Bohunice a Mochovce, mohli to byť Rusi, ktorí nechcú prísť o širokorozchodnú trať, mohli to byť…

Veď práve to: mohol to byť úplne ktokoľvek. Hoci aj čukotskí separatisti. A to všetko preto, lebo triler veľkej politiky a veľkých peňazí v Matovičovom podaní plynule prechádza do lavíc nedeľnej školy: totožnosť priateľa neprezradí, na políciu nepôjde. A nakoniec – ako to Matovič na svojom blogu dopísal vo štvrtok v noci – sa ten tajomný priateľ objavil u neho ešte raz, aby sa mu priznal, že to celé bol vlastne len žart.

To sme sa nasmiali. Alebo ani veľmi nie.

Takže ešte raz, a tentoraz už vážne. Keby chcel niekto rozohrávať spravodajské hry, nezačal by inak a inde. Frakcia Obyčajní ľudia je slabým článkom poslaneckého klubu SaS – darmo sa predseda Sulík dušuje, že s nimi má písomnú zmluvu a ústnu dohodu o tom, že nebudú „neriadenými strelami“. A strana SaS – aj so svojím predsedom – je zasa očividne slabým článkom celej novej vládnej koalície.

Otázka za dvadsať miliónov teda znie: keď sa niekto zmluvne zaviaže, že nebude neriadenou strelou, vylučuje sa tým možnosť, že je strelou riadenou?

Jedno je isté: novinári si v tomto volebnom období ešte užijú zábavy dosť. Trochu menej isté je, či sa budú zabávať aj občania.