Krajcerova misia čoskoro splnená?

Marián Repa | 01.07.2010 09:17
Nominácia Daniela Krajcera na post ministra kultúry má svoju vnútornú logiku, hoci mnohých prekvapila. Človek pôsobiaci 14 rokov vo dvoch komerčných televíziách bude len ťažko vyvracať podozrenie, čo je vlastne jeho skutočnou misiou na tomto poste.

Túto úlohu mu veľmi uľahčil jeho predchodca Marek Maďarič. Hoci Smer prostredníctvom svojho predsedu Roberta Fica zvádzal súboj s novinárskou obcou, dal sa tu vybadať diferencovaný prístup medzi médiami tlačenými a elektronickými. O čo kritickejšie boli tie prvé, o to sledovanejšie sú tie druhé. A tak premiér žil v tichej symbióze s tými, ktorých potreboval viac.

Dvaja najväčší hráči dostali za svoju ,,lojalitu" odmenu v podobe audiovizuálneho zákona, ktorý obmedzil objem reklamy v Slovenskej televízii. Reklamný koláč približne za 20 miliónov eur si tak mohli podeliť Markíza a Joj.

Právna norma, platná od 1. januára 2009, určila, že z pôvodných troch percent vysielacieho času má v roku 2012 zostať už iba 0,5 percenta.

Tam, kde skončil Maďarič, teda môže s pokojným svedomím pokračovať Krajcer a reklamu vo verejnoprávnej televízii zrušiť úplne. V Záhorskej Bystrici a na Kolibe už otvárajú šampanské.

Na zdôvodnenie tohto rozhodnutia si poľahky nájde aj argumenty zo zahraničia. Napríklad vo Francúzsku uskutočnil pred dvomi rokmi podobný krok prezident Nikolas Sarkozy. Reklamu vo verejnoprávnej televízii najprv vylúčili v prime-time s tým, že do roku 20011 ju skrešú na nulu.

Samozrejme, na takéto počínanie si našiel elegantné zdôvodnenie. Podľa jeho slov chcel verejnoprávnu televíziu oslobodiť od diktatúry ratingov, lebo kritérium sledovanosti ju nútilo k tomu, aby sa čoraz viac podobala na komerčné televízie. Skutočným dôvodom však bola snaha preliať zisky do súkromných staníc, najmä do televízie TF1, ktorej šéfuje jeho dobrý priateľ Martin Bouygues. „Kamarátšafty“ existujú všade.

Po dvoch rokoch sa však ukazuje, že toto riešenie sa neosvedčilo, lebo objem financií, ktorý poskytuje štát, je nedostatočný, a tak je možný návrat k pôvodnému systému.

A práve tu je pes zakopaný. Zrušenie koncesionárskych poplatkov vytvorí na Slovensku u ľudí ilúziu, že za STV a SRo nemusia platiť. Podvyživené médiá, bez reklamy, budú mať problém s kvalitou vysielania a v tomto momente nebude vôbec ťažké verejnosť presvedčiť, že verejnoprávnu televíziu vlastne ani nepotrebujeme, a preto minimálne jeden kanál možno zrušiť.

Daniel Krajcer tak bude môcť svoju misiu na ministerstve kultúry považovať za splnenú.

Existuje však aj iná možnosť. S klesajúcou sledovanosťou a vysokými nákladmi verejnoprávnych médií sa muselo vyrovnať aj susedné Rakúsko, kde pred pár dňami prijali nový zákon. Na to, aby ORF začala v budúcnosti šetriť, musí najprv nasledujúce štyri roky dostávať 40 miliónov eur mesačne.

Nájde sa niekto, kto bude mať odvahu povedať nahlas, že ak chcem od kravy mlieko, najprv jej musím dať seno?