Nič nové pod slnkom

Blíži sa termín, keď nová vláda predloží parlamentu svoj program. Už teraz začínajú byť zrejmé rozdiely medzi jeho obsahom a niekdajšími sľubmi strán, ktoré ho pripravujú. Nič nové pod slnkom.

V minulom období patrilo k bontónu pripomínať, že mnohé sľuby (ak chcete, vyhrážky) Roberta Fica zostali len sľubmi, a že program jeho vlády bol slabučkým odvarom toho, čo Fico kedy porozprával. Kým ľavičiari preto hromžili, pravičiari sa radovali: vidíte, reformy boli také dobré, že ani Fico sa neopovážil ich rušiť. Niežeby ho preto nedajbože začali uznávať; išlo skôr o výsmech. Zopakuje sa teraz to isté, len v bledomodrom?

Ešte pred voľbami začínalo byť jasné, že SDKÚ s Ivetou Radičovou na čele kandidátky nechce pokračovať presne tam, kde pred štyrmi rokmi skončila. A ak áno, tak skôr vo veciach, ktoré mala pred štyrmi rokmi na starosti práve Radičová: v zmäkčovaní dôsledkov nekompromisných zmien, ktoré v sociálnom systéme urobil jej predchodca.

Niektorí novinári začali preto už pred voľbami písať o „zľavicovatení“, dokonca „sficovatení“ SDKÚ. Podozrivé im bolo už orientovanie sa na „strednú vrstvu“, no a priam zradou bolo, keď sa niektorí lídri neštítili hovoriť dokonca o sociálnom štáte. Nehovoriac o sľuboch týkajúcich sa napríklad predĺženia poberania dávok v nezamestnanosti či výšky príspevkov pre ženy na materskej… Úlohu pragmatického „čistého rozumu“ aj vďaka tomu na seba prevzal Richard Sulík. Nezanedbateľnú časť jeho voličov tvorili ľudia, ktorí vďaka svojmu veku alebo šťastiu zatiaľ pomoc nepotrebovali, a navyše sú presvedčení, že ju nikdy ani potrebovať nebudú.

Je po voľbách. Sulík nie je vo vláde, ale v parlamente. Financie má pod palcom SDKÚ. Zdravotníctvo má KDH, ktoré len sotva vezme za svoje niekdajšie nápady Rudolfa Zajaca. Odvodový bonus – jediný hmatateľný motív vzniku SaS – zostáva v rovine úvah a opatrných pokusov. Program novej vlády nebude zďaleka taký radikálny ako predstavy niektorých jej voličov o pravicovej politike.

Budú teraz pravičiari hromžiť na „sociálnu“ Radičovú? Budú sa ľavičiari, naopak, radovať, že Fico predsa len nepokazil všetko, na čo siahol, keď nová vláda v mnohých veciach nadväzuje na neho? Ak áno, bude to úsmevné: dejiny sa opakujú. I keď netreba zabúdať, že tak, ako neplnenie sľubov neurobilo z Fica pravičiara, ani „vymäknutie“ pravice po voľbách z nej neurobí ľavicu. Napokon isto sa nájde aj ďalšia skupina ľudí: tí, čo novej vláde schvália všetko a do krvi sa budú hádať, že k žiadnemu ústupu od ideológie nedošlo. Presne ako ich predchodcovia, ktorí tvrdili to isté o Ficovi. Ani v tomto sa nič nové pod slnkom neudeje.