Mlčať je zlato

Ten síce hýri nápadmi, no vzápätí ich zneguje, a tak verejnosť, odborná i tá laická, je z jeho vyhlásení zmätená.

Najprv chcel sankcionovať tých, čo si vlastnou vinou spôsobujú ochorenie. Naopak tí, čo o svoje zdravie dbajú, mali byť odmenení. Na pretras tak prišli tangáče a chronickí vysedávači za počítačom. Vzápätí minister celú záležitosť obrátil na žart a išlo sa ďalej.

No to bol iba začiatok. Na rad prišlo zrušenie výmenných lístkov či obmedzenie vzniku nových lekární. Keby túto starú ošúchanú pesničku spustili lekárnici, nik by sa nečudoval, obmedzenie konkurencie je v ich vlastnom záujme. Keď však niečo také povie minister, tak je to minimálne zvláštne a neobstojí ani argument, že lekární je veľa a ľudia preto konzumujú príliš veľa liekov. Skôr to vyvoláva dojem, že je hlásnou trúbou lobistov, než voleným zástupcom občanov.

No aj z toho napokon minister Uhliarik vykľučkoval. Šéf zdravotníctva tak pripomína tlčhubu, ktorý vypúšťa rôzne hlášky bez rozmyslu, a keď zistí, že prestrelil, otočí o 180 stupňov a pokračuje ďalej.

Krčmové mudrovanie je síce neškodné, no od ministra by človek čakal trochu viac.