Mocenské Trnky – Brnky á la SDKÚ

A konkrétne, vnútrokoaličné „Trnky – Brnky“, ktorých sme už týždeň svedkami, sú mocenským divadielkom v réžii SDKÚ a jej šéfa Mikuláša Dzurindu. Záver o tom, čo to asi vypovedá o charaktere našej demokracie, nech si urobí každý sám.

Ústava SR nikde nespomína, že by mal byť generálny prokurátor pri výkone svojej funkcie akokoľvek podriadený politickým stranám a ich štruktúram. Ústava iba hovorí, že generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident na návrh Národnej rady. Z čoho žiadna stranícka či politická podriadenosť generálneho prokurátora vonkoncom nevyplýva. Napokon, veď práve preto, aby podobné úvahy zbytočne nedráždili fantáziu tej-ktorej vládnej väčšiny, má byť generálny prokurátor podľa zákona vo funkcii sedem rokov, čo je obdobie neprekrývajúce sa s obvykle štvorročným vládnym cyklom. Nezaškodí pripomínať si podobné triviality.

Fakt, že v prvom kole nebol zvolený nikto, nie je výsledkom pretlaku kandidátov mimoriadnych kvalít. Nech sa spomínaní neurazia, ale kandidovanie Dobroslava Trnku, Evy Mišíkovej a Jána Hrivnáka nebolo a nie je súťažou o kreslo generálneho prokurátora.

Keď sa koaličné strany rozhodovali medzi Mišíkovou a Hrivnákom, SDKÚ sa prostredníctvom poslanca Janiša stotožnila s Trnkom, ktorého do hry posunul aj Smer pomocou poslanca Mamojku. Keď začali koaliční partneri dvíhať obočie a premiérka hroziť demisiou, v poslednej chvíli si klub SDKÚ pozval na „pohovor“ všetkých troch kandidátov. Akosi im zrejme ušlo, že tých už vypočul ústavnoprávny výbor parlamentu. Výsledkom bolo osvojenie si kandidáta Hrivnáka, čím sa stali dve veci. Po prvé, zablokovala sa voľba v prvom kole, pretože ani Trnka, ani Mišíková bez hlasov SDKÚ prejsť nemohli (Hrivnák zasa nemohol prejsť bez KDH, Mostu a SaS, ani nerátajúc opozíciu). Po druhé, vďaka vypadnutiu ich kandidáta Hrivnáka majú pred dnešnou opakovanou voľbou poslanci Dzurindovej strany opäť voľné ruky. A v hre zostal Trnka, čo bol ich pôvodný kandidát, a Mišíková, o ktorej zlé jazyky tvrdia, že pre SDKÚ je od začiatku neprijateľná, pretože je vraj človekom KDH…

Bez ohľadu na domnelé či ozajstné motívy, ktoré obostierajú Dzurindovo šachistické „otvorenie Trnkom“, možno skonštatovať: takto nevyzerá zodpovedný výber kandidátov a voľba generálneho prokurátora SR. Takto vyzerá mocenské naťahovanie sa v rámci najsilnejšej vládnej strany (Dzurinda verzus Radičová), ktoré prerastá do naťahovania sa v rámci celej vládnej koalície a jej prostredníctvom ovplyvňuje prácu poslancov na pôde parlamentu. Takto nevyzerá súťaž o kreslo generálneho prokurátora. Takto vyzerá získavanie politickej sily a moci mimo rámca, o ktorom hovorí Ústava.