Ceny rastú, ale vy mlčte

Za demagóga vás označia, keď sa vám nepozdáva, že o spôsobe a čase vašej liečby pomaly nerozhoduje váš lekár, ako skôr anonymní cifršpióni z poisťovne. Keď sa budete pýtať, či je normálny štát, ktorý hodil rôzne školy, nemocnice a zariadenia sociálnych služieb na krk samosprávam, ale nedal im adekvátny podiel z vybraných daní na ich financovanie. A ktorý sa zoči–voči galibe, ktorú takto sám spôsobil, ide dokonca hrdiť tým, že nič nerobí a neurobí. Keď budete pochybovať o tom, že tento štát má všetkých päť pohromade, keď niektorí jeho politici dnes vyhlasujú za prioritu povedzme nákup nového odpočúvacieho zariadenia.

V hromadení zlých, nekompetentných, či aspoň čudných rozhodnutí sú si naše vlády vzácne rovné. Pravda, niektoré sú si „rovnejšie“. Napríklad v tom, že sa pri válove nedokážu zdržať spokojného krochkania a mľaskania. A niektoré zasa v tom, že si z hesla barónky Thatcherovej: „neexistuje alternatíva“ (ktoré v jej časoch zaváňalo a dnes dočista smrdí) urobili zaklínadlo na zakrytie vlastnej neschopnosti problémy spoločnosti riešiť, namiesto vyrábania nových.

Naša závislosť od svetových cien ropy je neodškriepiteľná. Isto sa dá v konkrétnych prípadoch aj presne zmerať. Lenže vzťah medzi tým, ako sa v piatok darilo šejkom na Blízkom východe a tým, ako sa bude zajtra dariť našim rodinným rozpočtom, jednoducho nie je prírodným zákonom. Na to je v ňom priveľa politiky – počínajúc Blízkym východom a končiac našou vládou a úradmi, ktoré schvaľujú ceny energií pre firmy a pre ľudí.

Politici, ktorí v podobných situáciách tvrdia, že sa musíme len podvoliť akejsi nezmeniteľnej zákonitosti, nerobia nič iné, než že si uľahčujú život. Veď načo hľadať politické vysvetlenia a zodpovednosť za vládne kroky, keď my vlastne iba plníme vôľu „prírodných zákonov“, všakže? A potom, že čo je demagógia…

No nedá sa nič robiť: kým demagógia žonglérov so sociálnym cítením býva často ľahko odhaliteľná hneď v zárodku, takáto demagógia technokratov má tuhší korienok. Aspoň u nás určite.

Najhoršie je, keď na každú správu o tom, čo bude zasa drahšie a ktorú službu štát občanom v rámci šetrenia vypovie, pripadnú najmenej dve ďalšie informácie o tom, kto si kde zase zo štátneho zlepšuje svoj osobný blahobyt alebo kto z vlády s ktorým politickým kamarátom zase podpisuje zvláštne zmluvy.

Politici, ktorí nám dnes vládnu, ukazujú, že sa za ostatné roky nič nové nenaučili a naučiť ani nechcú. Ešte pred rokom by to bolo iba poburujúce. Teraz to už začína byť desivé.