Pozor na toxických diskutérov!

Potrebujeme i také, ktoré zo zásady ignorujeme. Človeka s názorom, ktorý nám nekonvenuje, vnímame ako obeť nepriateľskej propagandy. Nepripúšťame si, že by mohol mať názor vlastný a máme sa na pozore pred hrozbou, že by i nás ohlúpilo nejaké toxické médium.

Teoreticky je možné, že sa nájdu dvaja tolerantní diskutéri, schopní korektnej výmeny opačných stanovísk, a v ideálnom prípade sa rozídu obohatení o postrehy z inak uvažujúcej hlavy. Častejšie sú však prípady, keď sa „dialóg dvoch polointeligentov rovná monológu štvrťinteligenta“. Diskusia zväčša nie je cestou ku vzájomnému pochopeniu, ale, naopak, prehlbuje vzájomnú averziu. V takej situácii je rozumné nediskutovať.

Rezignácia na dialóg súvisí skôr s informovanosťou, než so vzdelanosťou. Ak si nevytvárame názor z objektívnych informácií, ale hľadáme si informácie, ktoré podporujú náš názor, vzdelanosť sa stáva hendikepom. Sústreďujeme sa na vystuženie svojej bubliny, teda na izoláciu, ktorá nám bráni registrovať meniacu sa realitu. Vo výhode voči ľuďom so silným názorom sú dnes ľudia bez názoru. Nehrozí im tvrdá zrážka s realitou alebo so susedom.

Rozdelenie spoločnosti, v ktorej sa ťažko hľadá spoločný menovateľ, nenastalo zo dňa na deň. Svoju úlohu zohrala práve pluralita médií. Preč sú časy, keď sme všetci sledovali rovnaké správy a mali k dispozícii tie isté informácie. Dnes vedľa seba žijú ľudia, ktorí majú spoľahlivé informácie o tom, že ekonomika rutinne funguje, a ľudia, ktorí sú hodnoverne informovaní, že ekonomika kolabuje. To samozrejme komplikuje rozhovor, pretože čoho sa jeden bojí, to druhého netrápi. Neochotu riešiť problém, ktorý neexistuje, ktorý si iba ktosi vymyslel, sprevádza bagatelizovanie reálnych problémov, ktoré si odmietame pripustiť.

Ak chýbajú argumenty, dá sa o každej hrozbe povedať, že je prehnaná, na každú komplikáciu sa dá povedať, že ju nejaký múdry vedec určite vyrieši, na každé odhalenie možno zareagovať odzbrojujúcou otázkou: „No a čo?“ Šanca na kompromis sa v debatách neustále znižuje, pričom sa ale nezvyšuje šanca, že niekto v diskusii zvíťazí. Diskusia sa jednoducho preceňuje. Nefunguje. Než sa zbytočne vadiť, je rozumnejšie nechať fanatikov v ich bublinách. V kluboch, do ktorých zo zásady nechodíme, s novinami, ktoré zo zásady nečítame.

Recept na dobu, v ktorej sa všetci profilujú sporom, nespočíva v osvojení si taktiky, ako spraviť zo súpera hlupáka. Vedieť sa škriepiť nezaručí žiadnu skutočnú výhodu a neprinesie radosť ani šťastie. Agresívny diskutér má predovšetkým veľa nepriateľov. Toxických ľudí so silnými názormi netreba porážať v diskusiách. Treba sa im vyhnúť. Poučiť sa z ich omylu, že človeka povýši, ak sa mu podarí druhého ponížiť. Zmysel má iba debata ľudí, ktorí majú rovnaký názor. Tých nám treba pohľadať.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.