Pápež František by krútil hlavou

Podľa pápeža systém, ktorý umožnil bohatým nahromadiť „niekedy až zarážajúco veľké“ majetky, je „nemorálny a musí sa zmeniť“. „Zvýšiť dane pre miliardárov,“ vyzýval František a odsúdil „kultúru víťaza“, ktorá je často „výsledkom vykorisťovania ľudí a drancovania prírody“. Škoda, že pri zmienke o drancovaní prírody necitoval správu OXFAMU spred vyše pol roka, podľa ktorej jedno percento najbohatších produkuje viac uhlíkových emisií ako 66 % najchudobnejších na svete, t. j. je najväčším prispievateľom ku klimatickým zmenám.

Miera nerovností neklesne. Naopak

Aké prerozdeľovanie medzi jednotlivými príjmovými skupinami spoločnosti spôsobí konsolidačný balíček? Najčastejšie počujeme, že konsolidačný balíček zaplatí občan. Ktorý? Ako dopadne na mieru nerovností v štáte a v jednotlivých častiach Slovenska? Slovensko podľa Giniho koeficientu vykazuje najnižšiu mieru príjmovej nerovnosti. Ale podľa viacerých autorov vzorka domácností pre výpočet Giniho koeficientu neobsahuje ani najchudobnejšie, ani najbohatšie domácnosti, ako na to najnovšie poukázal Anton Marcinčin v štúdii Nie sme štátom s najnižšími príjmovými rozdielmi v Európe (KOZ, september 2024). Inými slovami, pri výpočte koeficientu chýbajú tí, ktorí sú uvedení medzi top najbohatšími Slovákmi časopisu Forbes, ako aj tí, ktorí už nedostanú ani dávku v hmotnej núdzi.

Je pravda, že slovenskí miliardári a multimilionári sú chudobnejší v porovnaní s českými a v porovnaní napríklad s Elonom Muskom či Jeffom Bezosom, dvojkou a trojkou v rebríčku najbohatších vo svete v roku 2024, sú iba ich chudobnými príbuznými. Čisté bohatstvo Elona Muska roku 2023 dosiahlo 252,7 miliardy USD, top jednotky u nás len 1,7 miliardy eur. Čisté bohatstvo Top 10 najbohatších v Slovenskej republike roku 2023 dosiahlo „iba“ deväť miliárd eur.

Mimochodom, keby sa európski lídri rozhodli vyhovieť Františkovej výzve a zaviesť dane na nadmerné bohatstvo, iba dvojpercentná daň z čistého bohatstva pre 2 až 5 percent európskych multimilionárov by priniesla do európskeho rozpočtu vyše 286,5 miliardy eur ročne. Každého dva a pol roka by mohla EÚ financovať nový Plán obnovy a odolnosti.

Dnes je už známe, že víťazmi slovenskej konsolidácie sú nielen naši top najbohatší, ale celá vyššia príjmová skupina. Nepostihlo ich ani progresívne zdanenie príjmov, ani zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie (žiaľ, iba sa pod „konsolidačným“ tlakom zvýšilo), ani zvýšenie dane z kapitálových príjmov, ani zavedenie nových majetkových daní. Zníženie daňového bonusu je kvapkou v mori ich príjmov. Profitovať budú aj zo zníženia DPH na niektoré produkty a hlavne služby (gastronómia a hotelové ubytovanie). A sotva snívali o tom, že sa daň z dividend opätovne zníži na úroveň spred roka 2024. Keby Giniho koeficient bol spoľahlivejší, jeho úroveň po schválení konsolidačného balíčka by určite poskočila nahor, signalizujúc zvýšenú mieru nerovnosti a jej vyšší nárast v chudobných regiónoch.

Podmienky Hlasu-SD

Podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš sa v diskusnej relácii TA3 29. septembra vyjadril, že Hlas-SD bude v NR SR hlasovať len za legislatívne návrhy schválené vládou alebo koaličnou radou. Uviedol, že Hlas je pripravený podporiť konsolidáciu iba za dvoch podmienok: ak bude do konca roka prijatý zákon o minimálnej mzde, ktorý ju stanoví na úrovni 60 % priemernej mzdy, a zároveň musia byť dofinancované samosprávy.

Výsledkom spôsobu, ako sa konsolidačný balíček pripravoval, nie je len opakované revidovanie návrhov opatrení, ale aj to, že ani druhá najsilnejšia vládna strana si v ňom nepresadila to, čo by chcela presadiť. A na dôvažok, ani so svojimi koaličnými partnermi dopredu neprerokovala mantinely jeho prijatia.

Stanovenie minimálnej mzdy na úrovni 60 % z priemernej mzdy (akejsi obdoby „univerzálnej základnej mzdy“) je podmienkou, ktorá aspoň trochu prispeje k zníženiu počtu pracujúcich chudobných. Ako ukazuje Ján Košč v štúdii Minimálna mzda na Slovensku (KOZ SR, september 2024), v rokoch 2023 a 2024 minimálna mzda zaznamenala reálny pokles o 4,44 % a o 3,36 %. Minimálna mzda vyjadrená v parite kúpnej sily je jedna z najnižších v EÚ. Nižšia je len v Estónsku, Lotyšsku a Bulharsku. Plánované zvýšenie minimálnej mzdy na 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov by z veľkej časti bolo len dorovnaním jej prepadu.

Hlas-SD sa dožaduje aspoň dofinancovania samospráv, už keď zlyhal pri požadovaní iných sociálnodemokra­tických opatrení, ktoré sa mali dostať do konsolidačného balíčka. Keby ich bol presadil, mohli by byť náklady konsolidačného balíčka rozdelené sociálne spravodlivejšie.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.