Dolinková konečne pochopila realitu. Bol to premárnený rok. Je koalícia schopná zastaviť rozklad zdravotníctva?

No po pravde neodišla úplne sama od seba. Tlak zo strany predsedu vlády Roberta Fica i opozície sa zvyšoval. Z jednoduchého dôvodu: zdravotníctvo sa za rok nikam nepohlo. Naopak, problémy sa iba nabaľovali. Dolinková nič neurobila ani v ambulantnej oblasti, v ktorej sa považovala za expertku. Neporiadok v poplatkoch iba nadobúda obludnejšie rozmery. Cenníky u niektorých špecialistov sa nemenili 20 rokov, reforma sa odkladá…

V nemocničnej oblasti bola často bezradná. Nemala v takej komplikovanej oblasti s rôznorodými ekonomickými záujmami (marže pre podnikajúce firmy v zdravotníctve sú veľmi lákavé) ani rešpekt, ani autoritu. Dlh nemocníc sa prehĺbil, ministerka nedala na stôl žiadne riešenia. Naopak, Európska komisia zažalovala Slovensko za to, že nemocnice neplatia faktúry dodávateľom do 60 dní. V septembri jej dal Súdny dvor EÚ za pravdu. Dlh 13 najväčších nemocníc prekročil jednu miliardu eur, doba splatnosti faktúr je vyše roka a v Sociálnej poisťovni majú nemocnice sekeru zhruba pol miliardy eur, štát vyplatí len 166 miliónov. DRG systém, ktorý by mal efektívnejšie a spravodlivejšie vyhodnocovať výkony v nemocniciach, stále viazne. V dlhu je aj štátna VšZP (cca 50 miliónov eur).

K tomu sa pridali zbytočné problémy v trenčianskej nemocnici, na ktorú sú napojení blízki spolupracovníci Dolinkovej. Neporadila si (bola „mäkká“) ani s „voľným radikálom“ a so samozvaným expertom na covid a vakcíny Petrom Kotlárom, ktorý robí Slovensku hanbu po celom svete, vo WHO nás totálne znemožnil.

Dolinková povedala, že pri presadzovaní svojej vízie necítila podporu koalície. To nie je argument, mala si ju vybojovať. Výsledok: pri konsolidácii na rozdiel od iných ministrov nedokázala pre svoj rezort vyboxovať peniaze. Lekári sa búria. Jediné, čo po Dolinkovej zostane, je zmena lokality výstavby najväčšej a najmodernejšej fakultnej nemocnice z Rázsoch do Ružinova. No ani v tom nie je úplne jasno.

Teraz je otázka, kto nahradí Dolinkovú. A či jej nástupca dokáže pohnúť zdravotníctvom. Na post má nárok Hlas. Ponúkajú sa bývalí ministri zdravotníctva Richard Raši (teraz minister investícii a regionálneho rozvoja a Tomáš Ducker (minister školstva). Obaja dávajú ruky preč od „horúceho zemiaka“. Netrúfajú si. Spomína sa štátny tajomník Michal Štofko i štátny tajomník na hospodárstve Kamil Šaško, obaja sú verejnosti úplne neznámi. Oveľa lepšou voľbou by bolo, keby si do horúceho kresla sadol skúsený manažér z nemocničnej oblasti. Špekuluje sa o riaditeľke banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníkovej a riaditeľovi Nemocnice sv. Michala Ladislavovi Kuželovi.

No to sú „externisti“, koalícia by mal postaviť vlastného človeka. Jej najväčším expertom na zdravotníctvo je uznávaný lekár, rešpektovaná autorita a skúsený politik, predseda zdravotníckeho výboru v parlamente Vladimír Baláž (Smer). Už len tým, ako dokáže umne a diplomaticky komentovať úlety Petra Kotlára, sa ukazuje rozdiel medzi ním a Dolinkovou.

Nezlyhala len Dolinková, ale politicky aj strana Hlas a jej expredseda Peter Pellegrini, ktorý ju do funkcie nominoval. Dolinková odchádza o päť minút 12. Rozklad zdravotníctva sa dá ešte zastaviť, dá sa aj postaviť celý rezort na nohy. Je otázka, či je toho koalícia vôbec schopná.