Príliš iniciatívni poslanci. Opäť sa nikto nepýta tých, ktorých sa zmeny týkajú

Igor Daniš | 11.10.2024 20:30
Poslanci v parlamente často akoby nemali čo robiť. Namiesto toho, aby sa venovali podrobnej diskusii o vládnych návrhoch, úplne zbytočne bez akejkoľvek nádeje na schválenie predkladajú desiatky vlastných zákonov. Okrem opozičných nezostávajú pozadu ani koaliční poslanci. Suplujú tak prácu svojich spolustraníkov vo vláde.

V každej krajine má vláda aparát na to, aby predložila čo najkvalitnejší zákon, ktorý môže prejsť procesom odborného pripomienkovania a diskusie – teda pokiaľ neprejde v skrátenom legislatívnom procese. Tento nešvár sa rozmohol za vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. A súčasná koalícia, napriek sľubom o opaku naskočila do rozbehnutého vlaku, ktorý nemá v úmysle brzdiť. A tak namiesto toho, aby poslanci dopodrobna diskutovali napríklad o opatreniach v konsolidačnom balíčku, ktorý zásadne mení život v spoločnosti, prichádzajú s vlastnými zbytočnými iniciatívami.

Tak je to aj v prípade poslancov Hlasu Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Roman Malatinca. Predložili novelizáciu priestupkového zákona. Ide vraj o reakciu na nedávnu novelizáciu Trestného zákona. Podľa schválených úprav spôsobená škoda do výšky menšej ako 700 eur je už len priestupok. Poslanci ako alternatívu k peňažnému trestu navrhujú aj verejnoprospešné práce v rámci obce, samozrejme, bez odmeny.

Ak má prísť potrestaná osoba niekam zametať ulicu, upratovať alebo hrabať pokosenú trávu, musí to byť práca potrebná a zmysluplná. Lebo inak to nie je žiadny trest.

Nie je to žiadna novinka. Veď v čerstvej pamäti máme upratovanie predsedu SNS a podpredsedu NR SR Andreja Danka v Dúbravke. Ako si dobre pamätáme, bol to trest za to, že sa mu z neznámych príčin na širokej križovatke nepodarilo odbočiť doprava a zdemoloval semafor. Otázka je, do akej miery sa takéto tresty využívajú aj dnes. Lebo v prípade Danka išlo skôr o divadlo, PR akciu – sám si upratovanie v Dúbravke tak trochu vypýtal. Mal príležitosť ukázať prívetivú tvár: aj papaláš je len obyčajný človek.

Majú mestá a obce priestor na to, aby mohli vo väčšom meradle zadávať prácu potrestaným priamo alebo vo svojej organizácii? A ak aj nájdu priestor, nebude práca iba vymyslená, ktorá nemá žiadny význam? Lebo potom to pre páchateľa nie je žiadny trest. Ak má prísť niekam zametať ulicu, upratovať alebo hrabať pokosenú trávu, musí to byť práca potrebná a zmysluplná. A kto „nešťastníka“ donúti, aby nepracoval iba formálne, ležérne, nedbalo, nepofajčieval, aby proste si to len „odkrútil“? To potom pre rôznych malých delikventov nie je trest, prevýchova, ale skôr zábava.

Nič na tom nezmení ani fakt, že navrhovaný trest v počte 20 až 150 hodín, či pri maloletom páchateľovi 10 až 75 hodín, nie je zanedbateľný. Zaujímavejšie znie návrh v tom, že predkladatelia chcú zvýšiť horné hranice pokút: v neskrátenom konaní na 1 400 eur, v blokovom na 500 eur a v rozkaznom na tisíc eur. V prípade recidívy sa horná hranica ešte posúva o stovky eur nahor.

Toto všetko by mali však posúdiť odborníci na ministerstvách, právnici či sociálni partneri vlády. Načo sa do toho „montujú“ poslanci? A čo na to hovoria primátori a starostovia? Pýta sa ich niekto, či im opäť naši politici niečo položia na stôl a oni nech si poradia, ako vedia. Nuž u nás už taká obyčaj.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ