Nikdy spokojní. Elektromobily neemitujú CO2, vplyv na životné prostredie však presúvajú do regiónov ťažby a spracovania

Elon Musk, dnes notoricky známy svojimi plne elektrifikovanými víziami o „bezbariérovom“ prístupe k potrebným surovinám, sa v roku 2013 tešil, že všetci budeme „navždy jazdiť zadarmo vďaka slnečnému žiareniu“. Čínska vláda tlakom na produkciu elektrických áut hovorí o posilnení „hospodárskeho rastu a zároveň životného prostredia“. Dve veci, ktoré si v zásade odporujú. Súčasné nadšenie zakrýva nové formy znečistenia a geopolitických závislostí, ktoré táto revolúcia so sebou prináša.

V roku 1899 bol vo francúzskom Achère predstavený prvý elektrický automobil s názvom La Jamais Contente (nikdy spokojná) belgickej výroby. Dosiahol rýchlosť vyššiu ako 100 km/h. Neskôr prevládli spaľovacie motory, ale od rozmachu automobilizmu v druhej polovici minulého storočia sa vždy vkladali nádeje do znižovania emisií – voda, diesel, filtre, agropalivá… Niekoľkomiliónové aglomerácie posunuli znečistenie ovzdušia na vrchol obáv obyvateľov miest. Doprava, stále vo veľkom závislá od ropy, sa prechodom na elektromobily stáva závislou asi od 30 vzácnych kovov. Lítia, kobaltu, vzácnych zemín… Pri pohľade na mapu týchto zdrojov vidíme, že najväčšie zásoby lítia sa nachádzajú v Južnej Amerike (Čile, Bolívia, Argentína…), v Austrálii a v Číne. Kobalt je stále doménou Demokratickej republiky Kongo.

Ťažba a rafinácia týchto materiálov sú však vysoko znečisťujúce procesy. Čistenie jednej tony vzácnych zemín kontaminuje najmenej 200 kubických metrov vody. V Číne, ktorá produkuje prevažnú väčšinu týchto zdrojov, je to zrejmé na regiónoch zdevastovaných povrchovou ťažbou. V Čile je deficit vody taký vysoký, že sa musí odsoľovať voda z oceánu, čo je mimoriadne energeticky náročný proces. Ťažba a rafinácia ťažkých kovov však nie sú len záťažou prírody a zdravia ľudí – sú aj príčinou invázií, vojen, hladomorov a otrockej práce. Najsmutnejším príkladom je DR Kongo, kde nadnárodné koncerny už viac ako 60 rokov od prechodu z imperiálneho na ekonomický extraktivizmus živia vražednú vojnu a násilie ďaleko od pozornosti kamier. Elon Musk sa v túžbe po bolívijskom lítiu prednedávnom takisto vôbec neošíval: Urobíme puč, kedy a kde sa nám to zachce!

Elektromobil určite neemituje uhlík, keď je v pohybe; vplyv na životné prostredie sa však presúva do prevádzky a regiónov ťažby a spracovania. To sa zväčša pred zrakom Európana neodohráva – aj naďalej exportuje špinu v záujme svojich štandardov na perifériu, podobne ako väčšinu priemyselných odvetví.