Zvykajme si na nové pomery. Zahalí aj Slovensko tma?

Výpadky elektriny v Španielsku a v Česku neboli prvé. Pamätáme si na blackouty v USA, minulý rok pomerne veľký blackout zasiahol Balkán a pred 10 rokmi zostala bez elektriny veľká časť Turecka. Na Pyrenejskom polostrove a u našich západných susedov príčiny boli úplne rozličné. V Česku spadol fázový vodič, čo sa vlastne môže stať kedykoľvek pri čoraz silnejších búrkach.

Kladieme si otázku, či v podstate akýkoľvek „menší“ problém môže spôsobiť obrovské škody – v štáte, ako aj v domácnostiach. A to netušíme, koľkým podobným výpadkom dokážu kompetentní bežne zabrániť.

Aj vzhľadom na českú skúsenosť nás hovorkyňa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) uistila, že SEPS sieť stále testuje a pripravuje na rôzne krízové scenáre. Ale stačí to? Je naše prenosová sústava dostatočne kontinuálne modernizovaná? Ako laici nevieme, do akej miery, ale keď sa pozrieme na naše cesty, mosty alebo nemocnice, nedá sa ubrániť pochybnostiam.

V Prahe výpadok elektriny vyradil metro, ľudia uviazli v podzemí alebo vo výťahoch, nehovoriac o galibe v domácnostiach (chladničky), vypli sa počítače, klimatizácie atď. Mnohé väčšie budovy či nemocnice majú záložné naftové agregáty, takže mohli fungovať ďalej, ale tie majú obmedzenú kapacitu. Pre viaceré priemyselné podniky i menšie firmy boli následky dramatickejšie.

Na rozdiel od Česka Španielsko zasiahol blackout v oveľa väčšom rozsahu (väčšinu krajiny a na dlhší čas – 12 hodín). A zásadný rozdiel sa nachádzal v príčine. Došlo k prepätiu siete. Z ničoho nič vypadlo 60 % domácej produkcie, zlyhala regulácia. Iba so šťastím sa podarilo odpojiť francúzsku sieť od španielskej, inak by galiba zasiahla celú Európu. Čo sa stalo na Pyrenejskom polostrove? Madrid sa čoraz viac spolieha na zelené zdroje energie. To je chvályhodné, dôsledky klimatickej zmeny pociťujeme pomaly na dennej báze.

Lenže výroba elektriny z vetra a slnka je nestabilná, nedá sa spoľahlivo riadiť. Elektrická sieť je zraniteľnejšia o to viac, keď krajina nie je prepojená so zahraničím (ako Španielsko). Zelená elektrina musí byť istená výrobou zo stabilných zdrojov – z atómu, uhlia a plynu. No v Európe sa vyvíjajú veľké tlaky na zbavenie sa spomínaných zdrojov energie. Našťastie jadrové elektrárne boli po veľkom boji v Bruseli čiastočne omilostené. Hoci v západnej Európe sa nekompromisne forsíruje zelená energia, v Poľsku sa elektrina stále vo veľkom vyrába z uhlia…

A to ešte nesmieme zabúdať na fakt, že v nasledujúcich dvoch dekádach by sa EÚ mala premeniť na raj elektromobilov. Predstavme si, že všetky autá, ktoré vidíme na cestách, budú čerpať pohonnú látku z elektriny. Už dnes v horúčavách, keď klimatizácie idú na plné obrátky, sieť je úplne našponovaná. Zvládneme to? V progresívnej a zelenej Kalifornii pred dvomi rokmi, keď na elektromobilových nabíjačkách v jednej z najväčších „púmp“ nebolo dostatok „šťavy“ zo siete, prosto začali vyrábať elektrinu z naftových agregátov…

Pribrzdenie globálneho otepľovania musí byť bez debaty prioritou. Máme sa však pre premrštenú modernizáciu (čoraz náročnejšiu na elektrinu) sveta slepo vrhať do priepasti a v ideologickom ošiali ísť na hranu technických možností? Ak nenájdeme balans, rýchly prechod na zelené energie nám spôsobí viac škody ako úžitku.