EÚ v slepej uličke

Spojené štáty americké boli dlho ochotné akceptovať veľké dovozné prebytky s neomerkantilistickými ekonomikami (Čína, EÚ, Japonsko atď.). Republikáni aj Demokrati chcú znížiť obchodný deficit USA. Líšia sa len v prostriedkoch. Trumpova administratíva využíva na dosiahnutie tohto cieľa colnú politiku obzvlášť agresívnym a pompéznym spôsobom.

Situáciu pre EÚ ešte viac komplikuje oslabujúci sa americký dolár. Nestabilná obchodná politika USA, pochybná rozpočtová politika Trumpovej administratívy a jej podpora kryptomien narúšajú dôveru v americký dolár. Slabší dolár zvýhodňuje americký export.

Export do USA je obzvlášť dôležitý pre Nemecko, pre krajiny prepojené s nemeckým (automobilovým) exportným sektorom, ako sú Slovinsko, Slovensko a Maďarsko, ako aj pre Írsko, kde severoamerické korporácie využívajú európsku offshore platformu. Pre krajiny ako Francúzsko a Španielsko však USA nie sú ako odbytový trh obzvlášť dôležité. Tieto rozdiely sa odrážajú aj v postojoch k obchodnej politike voči USA: nemecká vláda uprednostňuje mäkkú líniu, zatiaľ čo vláda Emmanuela Macrona presadzuje razantnejší prístup. Rozdeľovacie čiary v rámci EÚ pri vyjednávaní nahrávajú vláde USA.

Strata strategickej orientácie

Potrebné by bolo nové preorientovanie sa na európsky vnútorný trh, nie na export. Čína v tomto smere už vynaložila úsilie, aj keď len s obmedzeným úspechom. EÚ však v porovnaní s inými krajinami inštitucionálne kladie väčší dôraz na exportnú orientáciu. Skutočným cieľom úsporného režimu EÚ je utlmiť domáci dopyt. Tento cieľ sa dosahuje hornými limitmi deficitov štátneho rozpočtu a úrovne dlhu.

Reštriktívne rozpočtové pravidlá EÚ sú obrovskou prekážkou rozvoja pre celú úniu. Je to preto, že v EÚ a jej členských štátoch sú potrebné rozsiahle investície do reštrukturalizácie infraštruktúry. Tá musí byť na jednej strane ekologickejšia, na druhej strane sa musí prispôsobiť globálnemu otepľovaniu. Aspoň investície by sa mali vyňať z reštriktívnych rozpočtových pravidiel EÚ. O tom sa však vážne nediskutuje.

Späť do budúcnosti

EÚ ako aj samotná Európska komisia pod tlakom fosílneho kapitálu čiastočne rušia doterajšie opatrné kroky smerom k dekarbonizácii, vedené pod hlavičkou Zelená dohoda. V tomto smere koná najmä kresťanskodemokratická Európska ľudová strana a nacionalistické pravicové strany. Prízvukujú neoliberálnu rétoriku hospodárskej súťaže. Ekonomika však môže byť udržateľná len vtedy, ak sa energetický mix presunie smerom k obnoviteľným zdrojom energie a ak sa zníži aj spotreba energie a surovín.

EÚ uviazla v jednostrannej špecializácii na výrobu automobilov. Približne tretina výdavkov na výskum a vývoj smeruje do automobilového priemyslu – oveľa viac ako v iných regiónoch sveta. Na druhej strane je vo výrobe a výskume slabo zastúpený sektor IT – s výnimkou špecializovaných strojov. Potrebná je však taká priemyselná politika, ktorá rozšíri priemyselnú štruktúru, zvýši jej ekologickosť a zladí ju s vnútorným trhom.

Olivovozelená namiesto zelenej: „ReArm Europe“

Komisia EÚ sa však teraz namiesto zelenej reštrukturalizácie zameriava na reštrukturalizáciu v „olivovozelenej“ – teda na zbrojenie. Jasne sa to uvádza v programe ReArm Europe. Údajná nevyhnutnosť zbrojenia sa odôvodňuje ruskou hrozbou. Vojenské výdavky európskych krajín sú však aj po úprave o kúpnu silu v absolútnych číslach už teraz výrazne vyššie ako výdavky Ruska. Ako zdôrazňuje francúzsky expert Claude Serfati, od politiky zbrojenia sa neočakáva žiadny významný stimul pre priemyselnú politiku. Zbrojenie prichádza na úkor priemyselnej reštrukturalizácie v civilnom sektore a sociálnej rovnováhy. EÚ sa teda v oblasti rozvoja čoraz viac manévruje do slepej uličky.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.