Jozef Lenč: Slobodu ochotne meníme za čačky

Napriek tomu sa od začiatku 21. storočia naprieč regiónmi pozvoľna stráca dôvera v idey liberálnej demokracie. Demokracia v očiach časti spoločností nenapĺňa očakávania. Zavše až podporuje dopyt verejnosti po alternatívnych politických systémoch a politikoch, ktorí im doručujú zdanlivo lepšie výsledky. Prečo to tak je? A je naše okúňanie pri obrane liberálnej demokracie znakom jej postupného chradnutia?

Korózia dôvery v demokraciu

Prečo majú ľudia 21. storočia „zachmúrené obočia“ a čoraz neochotnejšie využívajú svoje práva a nechcú brániť liberálnu demokraciu? Politológovia Samuel Huntington (Tretia vlna, 1991) a Francis Fukuyama (Koniec dejín, 1992) ovplyvnení úspešnou demokratizáciou Latinskej Ameriky a sovietmi okupovanej Európy verili v definitívne víťazstvo liberálnej demokracie. Neúspech procesu demokratizácie v postsovietskom svete a obrat smerom k okliešťovaniu slobody primali známeho publicistu Fareeda Zakariu (Budúcnosť slobody, 2003) napísať, že „na celej zemeguli zvolené režimy, a často sú to režimy znovuzvolené alebo znovu potvrdené na základe referenda, bežne ignorujú ústavné hranice svojej moci a svojich občanov oberajú o základné práva“. O slobodu.

Platí, že demokracia, ktorá sa stáva tyraniou väčšiny, prestáva byť garanciou slobody. Ak sa k tomu pridajú zlyhania demokratických politických elít a inštitúcií (vrátane médií), ktoré majú ručiť za prežitie liberálnej demokracie, no pokrytectvom a uprednostňovaním svojich záujmov nad hodnoty demokracie spochybňujú jej dôveryhodnosť, neprekvapí, že sa verejnosť stáva otvorenejšou k rôznym nedemokratickým víziám, ktoré sľubujú istoty, bohatstvo a bezpečnosť.

Globálne (Pew Research Centre, 2019) je s demokraciou vo svojej krajine spokojných iba 45 % ľudí, 51 % opýtaných vyjadrilo nespokojnosť s tým, ako v ich štáte demokracia funguje. Nespokojnosť pramení z pocitu, že voľby nič neriešia, že politici sú skorumpovaní a súdy nespravodlivé. Dôvera v systém a inštitúcie je naštrbená nárastom reálnych či fiktívnych kríz a predstavou, že inštitúcie voličom nedoručujú očakávané výsledky a neplnia sny. Na tom parazitujú a mocensky rastú populisti a politici, ktorí vyzdvihujú ekonomické (a mocenské) úspechy autoritatívnych režimov.

Miera demokracia vo svete bola v roku 2024 (V-Dem Institute, 2025) na najnižšej úrovni za viac než 50 rokov. Najväčší pokles nastal v Európe, v Južnej a v Strednej Ázii. Po prvýkrát za viac než 20 rokov prevyšujú autokratické režimy (91) počet demokracií (88), pričom sloboda prejavu, slobodné voľby a právny štát sa výrazne oslabili vo viacerých štátoch. Tretia vlna autokratizácie pokračuje a až 45 štátov sa uberá týmto smerom.

Kam sa rútime a čo nás tam čaká?

Politici, snívajúci o väčšej moci v neliberálnej demokracii – raji efektívnej a prostonárodnej politiky – sa krok za krokom dostávajú k moci. Deje sa tak v štátoch, ktoré nemajú vžitú demokratickú tradíciu, ale aj tam, kde mal už dávno nastať „koniec dejín“.

Realitou dneška je, že demokracia chradne. Čoraz častejšie sa vzdávame slobody. Ochotne ju meníme za čačky, o ktorých si myslíme, že nás učinia bohatšími a šťastnejšími. Toto v spojení s vierou, že „žijeme len raz, práve tu a práve teraz“, spôsobuje, že ľudia sú plní obáv, že nedostanú to, načo majú nárok. Pokrytecky ignorujú, že touto nezodpovednosťou sa podieľajú na vlastnej skaze.

Dosiaľ sme si mysleli, že demokracia dosiahnutá pri istom stupni prosperity spoločnosti je nezničiteľná. Udalosti vo svete ukazujú, že táto predstava je iba zbožným želaním. Právnici Aziz Huq a Tom Ginsburg v eseji Ako stratiť ústavnú demokraciu (2017) konštatujú, že „od roku 2005 zažilo až 75 demokracií také udalosti, ktoré označujeme ako zvraty k autoritárstvu (authoritarian reversions), ktoré sú spojené s veľkými inštitucionálnymi zmenami“. Návrat do neslobody sa začína tým, že v ľuďoch vyvoláte strach a odpor k inštitúciám liberálnej demokracie. Dnes sme svedkami, že po moci bažiaci politici a politicky nevzdelaní občania veria, že bez slobody a pod dohľadom „starostlivého despotu“ budú mať väčšie istoty.

Je šanca zvrátiť vývoj?

Ak chceme zvrátiť vývoj, nesmieme podliehať predstavám, že bez demokracie by sa nám žilo ľahšie. Musíme sa chopiť zodpovednosti, prestať sa okúňať, keď ide o prežitie liberálnej demokracie.

Času a možností nie je veľa, ale stále ešte nie je neskoro. Je potrebné venovať sa politike, zodpovedne pristupovať k výchove k demokracii. Neprehliadať problémy vidieckeho voliča, respektíve tých, ktorí sa cítia vylúčení. Musíme brániť liberálnu demokraciu. Nielen preto, že sa ukázala ako prospešnejšia forma vlády než ktorákoľvek z jej alternatív, ale aj preto, že je otvorená slobodnej diskusii o našej budúcnosti. To neznamená, že by sme nemali spochybňovať tradičné očakávania liberalizmu a hľadať jej nové perspektívy, ktoré budú viac v súlade s meniacou sa realitou a s výzvami 21. storočia.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.