Nepodliehať propagande. Hladomor v Palestíne nie je spirituálna misia

Izraelská armáda plánuje násilné presunutie Palestínčanov z mesta Gaza po tom, čo opakovane a s mnohými obeťami bombardovala zóny predtým vyhlásené za bezpečné. V talianskej Pise medzitým zomrela na následky podvýživy evakuovaná 20-ročná palestínska žena a v izraelských mestách prebiehajú demonštrácie za zastavenie vojny, ktorá „nemá v záujme vrátiť živých rukojemníkov a je humanitárnou katastrofou pre Palestínčanov“.

Tí čelia etnickým čistkám nielen prostredníctvom zbraní, ale aj prostredníctvom zámerného vyhladovania. Práve táto skutočnosť, za ktorú sa Izraelu (okrem cieleného zavraždenia šiestich novinárov televízie Al-Jazeera) dostáva najviac medzinárodného odsúdenia, sa zvykne prezentovať ako antisemitská (rozumej antižidovská) propaganda fanúšikov Hamasu.

V slovenskom prostredí v nehoráznej neľudskosti možno najďalej zašiel predseda KDH Milan Majerský, ktorý „nepodlieha propagande s videjkami s naštafírovanými (?!) deťmi s prázdnymi miskami“ či „s bojovníkmi Hamasu prezlečenými za novinárov“. Treba však povedať, že to nie je ojedinelý prejav vedomej manipulácie s realitou – kvôli ktorej Izrael o. i. nevpúšťa do Gazy zahraničných novinárov – alebo podvedomých zbožných prianí, majúcich ich protagonistov vykúpiť zo spoluzodpovednosti.

Lekári bez hraníc, OSN, UNICEF, Amnesty International, súčasný aj predchádzajúci pápež, ľudia priamo pomáhajúci obetiam „historickej a spirituálnej misie“, prakticky celý svet sa zhodne na tom, že streľba do vyhladovaných ľudí čakajúcich na potravinovú pomoc alebo nútenie kostlivcov biť sa o vrecko múky je súčasťou „darwinovského experimentu“, ktorého morbídnosť – áno – spočíva vo využívaní a v spolupráci Izraela s miestnymi gangami.

Vôbec nie nepodobne funkciám niekdajších kápov v koncentračných táboroch alebo podplácaniu jednej strany konfliktu kolonizovaného obyvateľstva všetkých kontinentov. Niekomu to umožňuje ľahšie uveriť želanej predstave, že v skutočnosti Izrael nemá záujem podporovať hladomor.

No to, že neexistujú žiadne dôkazy o rozkrádaní potravinovej pomoci zo strany Hamasu, popreli i samotní izraelskí vojenskí predstavitelia (napr. v New York Times, 26. 7. 2025). Systematicky podporovaný hladomor na jednej strane a hromadenie potravinových zásob na druhej strane je navyše tá najtradičnejšia taktika, ktorá má hlboké korene v západnom osadníckom kolonializme ako súčasť vyhladzovania.

V súčasnosti nehovoríme o novinke: vzostup Západu a jeho podoby demokracie bol priamo vybudovaný na masívnom hromadení potravinových zdrojov s cieľom zisku a na zámernom využívaní hladovania na zastrašovanie tých, ktorí už aj tak žili pod útlakom – a len zriedkavo za to čelil zmysluplným medzinárodným dôsledkom. Severoamerický spisovateľ Mike Davis v súvislosti s tým napr. hovoril o „viktoriánskych holokaustoch“.

Nie je ľahké prijať skutočnosť mnohonásobne porušovaných medzinárodných pravidiel a ľudských práv zo strany Izraela. Ale je to jediné, čo dáva zmysel, a to aj pre samotnú budúcnosť Izraela. Ak sa nemá – skôr či neskôr, ale nenávratne – stať medzinárodným páriom.