Šimečka vypustil (Benešovho) džina z fľaše. Sú progresívci iba naivní a nerozumní? Dobre vedieť pred voľbami

Igor Daniš | 26.11.2025 19:00

S otváraním podružných tém, ktoré spoločnosť vôbec netrápia, koalícia exceluje. Problémom sa neraz z ničoho nič stáva téma, o ktorej celý národ nič netuší. Podstatné problémy zostávajú odsunuté nabok. No zdá sa, že koaliční preborníci majú konkurenciu - Progresívne Slovensko. Predseda PS Michal Šimečka prichádza s Benešovými dekrétmi. Koho trápia? Prečo teraz? To ozaj Slovensko nemá čo iné riešiť? Podľa progresívcov asi nie.

Šimečka a celé Progresívne Slovensko nežiadajú zrušenie dekrétov, to aby sme boli korektní. Vyzývajú vládu, aby sa nimi zapodievala, lebo vraj stále strpčujú život ľuďom na južnom Slovensku. Skutočne? Po 75 rokoch? PS argumentuje tým, že niektoré štátne orgány (Slovenský pozemkový fond) sa aj dnes na Benešove dekréty odvolávajú. Údajne občania môžu na ich základe a vinou úradnej zlovôle prísť o vlastný pozemok. Žiadny príklad však najsilnejšia politická strana, ktorá chce viesť budúcu vládu, neuviedla. Druhým dychom PS na facebooku dodáva, že sú vyhasnuté. Tak ako to je?

Bývalá ministerka spravodlivosti, hlavná adeptka na tento post za súčasnú opozíciu po budúcich voľbách Mária Kolíková (SaS) ako ministerka v roku 2020 (vtedy za Kiskovu stranu Za ľudí) v parlamente povedala, že hoci dekréty platia, tak sa neuplatňujú.

Podľa progresívcov vláda ignoruje juh Slovenska, zanedbáva investície do infraštruktúry. Za to môžu Benešove dekréty? Najväčší politik maďarskej národnosti po roku 1989, Béla Bugár, ako predseda strany Most-Híd v koalícii po voľbách v roku 2016 viackrát povedal, že žiadna vláda neurobila pre Maďarov viac ako vtedajšia Ficova a Pellegriniho. Ak sú Maďari diskriminovaní, respektíve ich gniavia Benešove dekréty, prečo sa proti nim neozvala bývalá podpredsedníčka PS Zuzana Čaputová počas päťročného prezidentovania? Neozval sa ani Ľudovít Ódor ako predseda vlády. A mlčí aj Viktor Orbán.

Ak sú Maďari diskriminovaní a gniavia ich Benešove dekréty, prečo sa proti nim neozvala bývalá podpredsedníčka PS Zuzana Čaputová počas päťročného prezidentovania ani premiér Ľudovít Ódor?

Progresívci chcú vraj netradične osloviť voličov maďarskej národnosti. Otváraním tráum či sypaním soli do historických jaziev? Prečo? Či už v posledných dvoch voľbách voliči na juhu Slovenska nevolili strany nie podľa etnického princípu, ale podľa občianskeho? Zo strany progresívcov ide o čistý populizmus.

Vypustenie džina z fľaše sa progresívcom i celému Slovensku môže vypomstiť. Je pravdou, že PS nevolá po zrušení, no i spochybňovanie dekrétov je riskantným krokom do neznáma, trúfalosťou. Hoci je pravda, že na ich základe bolo Maďarom na Slovensku spôsobených veľa krívd, mnohí boli vysídlení – nebol to posun iba jedným smerom. Benešove dekréty nemožno vidieť bez kontextu 2. svetovej vojny, Mníchova či Viedenskej arbitráže. Ak sa otvára historická krivda spred vyše 75 rokov, prečo nezájsť ešte ďalej?

Nehovoriac o tom, že Benešove dekréty platia i v Česku. Spochybňovanie na Slovensku má priame dôsledky pre západnú časť bývalého Československa, siaha do Nemecka… Medzinárodný kontext je prepletený. Následky si radšej nepredstavujme.

Nemožno obísť ani fakt, že v Maďarsku sa v apríli uskutočnia parlamentné voľby. Donedávna suverénnemu Fideszu Viktora Orbána hrozí po 16 rokoch porážka od opozičnej strany Tisza vedenej (populistom) Pétrom Magyarom. Obe strany nečakanú príležitosť v tesnom súboji o každého voliča môžu začať živiť a zneužívať. Momentálne najlepším historickým slovensko-maďarským vzťahom tak môže čoskoro odzvoniť.

Prečo PS z ničoho nič otvára tému Benešových dekrétov? Koľko ľudí trápia? Sú si progresívci vedomí toho, čo vlastne robia? Či sú len naivní, neskúsení a nerozumní? Ak áno, tak to o najsilnejšej strane dobre vedieť ešte pred voľbami.