Žmýkanie slovenských zamestnancov

Návrat studenej vojny i krvavých vojnových konfliktov sa odrazil v obmedzení medzinárodnej výmeny tovarov založenej na nižších nákladoch, ktoré tlmili okrem iného rast cien pre spotrebiteľov. V takomto prostredí úlohu informovať prevzali vo veľkom štýle médiá typu fake news a dezinformačné sociálne siete. Nezainteresovaný jednotlivec má pritom malú šancu, aby oddelil pravdu od lži. To platí aj pre správy z ekonomickej oblasti.

Podľa štatistických údajov priemerná mzda v 2. štvrťroku 2025 dosiahla 1 791 eur brutto, čo predstavuje nominálny rast o 8,3 % a reálny rast o 4 %. Na prvý pohľad výborné údaje sú však deformované tým, že v júni 2025 dostali všetci zamestnanci štátnej a verejnej správy jednorazovú kompenzáciu vo výške 800 eur brutto. Keďže ide o 435-tisíc zamestnancov z celkového počtu 2,6 milióna pracujúcich, logicky sa to odrazilo v údajoch o raste priemerných miezd. Pritom išlo iba o jednorazovú inflačnú záplatu, keďže tabuľkové platy ľudí platených z verejných zdrojov sa nezvýšili od roku 2023. S výnimkou platov v školstve, ktoré sa od septembra zvýšili o 7 %.

Aktuálne skvelé údaje o zvyšovaní platov na Slovensku sa podobajú na tlačové správy z čias socializmu. Tie sa chválili výrazným prekračovaním štátnych plánov vo výrobe spotrebných tovarov v podmienkach, keď zákazníci v obchodoch mali problém kúpiť niekedy aj tovary dennej potreby.

Od januára 2026 nás čaká ďalšia séria „konsolidačného“ uťahovania opaskov. Zvýšia sa zdravotné odvody, ktoré pracujúcim skrátia brutto príjmy o cca 17 eur mesačne. Zvýšenie dane z poistenia všetkých neživotných poistiek z 8 % na 10 % zníži čisté príjmy domácností iba o symbolické euro. Iné to bude pri cenách služieb, keďže od roku 2026 sa plateniu povinných sociálnych odvodov už nevyhnú žiadni živnostníci. Preto možno logicky očakávať, že platenie odvodov prelejú do cien inkasovaných od zákazníkov.

Slovensko v rámci porovnania platov v krajinách EÚ patrí medzi štyri najchudobnejšie štáty. Priemerný ročný hrubý príjem v roku 2024 predstavoval 20 287 eur, čo bolo menej ako v prípade Rumunov (21 108 eur), Poliakov (21 240 eur) i Čechov (23 980 eur). Oslnivé nie sú ani údaje o minimálnej mzde, keď menej ako Slováci (816 eur) dostávajú iba Rumuni (815 eur), Maďari (723 eur) a Bulhari (551 eur). Našou národnou absurditou je však skutočnosť, že aj z minimálnej mzdy sa u nás kategórii pracujúcej chudoby zráža mesačne daň z príjmu vo výške 36 eur.

Inflácia na Slovensku predstavuje viac ako dvojnásobok priemeru EÚ a zároveň máme enormný deficit verejných financií. Napriek tomu sa konsolidácia verejných financií paradoxne netýka poslancov NR SR. V tomto roku sa im zvýšili paušálne nezdaniteľné mesačné náhrady, v prípade bratislavských poslancov to predstavuje 2 744 eur a pri ostatných 3 201 eur. Spolu so základným platom (4 115 eur mesačne) ich celkový príjem je až na úrovni 7 300 eur. Viac ako platy poslancov NR však bežných zamestnancov dochádzajúcich za prácou zaujíma, prečo na Slovensku neexistujú kompenzácie v podobe daňových úľav pre tých, čo dochádzajú za prácou alebo bývajú mimo svojho trvalého bydliska.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.