Koalícia sa v parlamente zľakla. Nie je to pekný obraz, nech sa potom nečuduje

Koalícia sa vyhovára na opozíciu. Vraj prieťahmi naťahuje rokovanie parlamentu a nie je tak čas na prerokovanie zákonov, ktoré treba stihnúť schváliť do konca roka. Bol by to pádny argument, keby sa Vianoce začínali na druhý týždeň. A koalícia mieni skončiť túto schôdzu v piatok, najneskôr v utorok – týždeň pred Štedrým dňom. Odvolávanie sľúbila už viackrát. Opozícia čaká márne. Pritom odvolávanie ministrov nie je „zábavka“ opozície, ale povinnosť vyplývajúca z ústavy.

Ak si koalícia vždy nájde čas na rýchle účelové zmeny zákonov či „transformáciu“ inštitúcií, bez akéhokoľvek pripomienkového konania či verejnej odbornej diskusie, len preto, že sa vraj zneužívali zákony, tak pri odvolávaní ministrov strká hlavu do piesku. Potom sa koaliční politici čudujú, že ich stranám padajú preferencie. To si myslia, že ľudia nič nevidia? Tu nejde o odklad jedného ministra na jeden mesiac, ale siedmich ministrov a celej vlády, čo trvá už mesiace, ba až rok.

Majú v koalícii strach? Možno je to silné slovo, ale pnutia priznávajú. Po odvolaní či vynútenej rezignácii podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca sa v Hlase vzpriečili. Radi by to Smeru vrátili a dali dole ministra dopravy Jozefa Ráža či bývalého hlasáka, rebelanta Samuela Migaľa, ktorého si vzal pod krídla premiér Robert Fico. Ba šéf poslaneckého klubu Róbert Puci sníva o rekonštrukcii vlády. Reakcia nedala na seba dlho čakať. Ficova pravá ruka, minister obrany Robert Kaliňák sa obul do Matúša Šutaja Eštoka – vraj nedodáva výsledky, ktoré voliči od neho čakali. A má pravdu. Kto má lepšie výsledky, ministri Hlasu či Smeru? O SNS radšej pomlčíme.

V deň, keď koalícia zmietla superschôdzu zo stola, vláda schválila návrh na vytvorenie Investičného plánu pre Slovensko. Konečne, povedali by sme. No nadšenie rýchlo vyprchá po nahliadnutí do materiálu. Omáčka, za ktorú sa musí hanbiť aj vysokoškolský študent. Samé frázy, všeobecnosti. Ak sa v materiáli hovorí, že sa má investovať do železničných tratí, opravy mostov, modernizácie internátov a nemocníc, vodnej infraštruktúry či sceľovania pozemkov, tak je to uvedené iba pod čiarou. A dátumy? August a október 2026, marec 2027. To myslia vážne?

Keď ide o účelové zmeny zákonov, koná sa obratom, na obnovu a rozvoj Slovenska je času dosť… Čo má byť prednejšie ako obnova a rozvoj Slovenska? Buď to koaličných politikov vôbec netrápi a nebaví, bavia ich len prekáračky, alebo nevedia, čo robiť. No v tom prípade by mali radšej kormidlo prenechať šikovnejším. Ľudia volili koaličné strany pred dvomi rokmi, lebo mali dosť bývalej rozvadenej koalície, ktorá sa utápala v hádkach a jej lídri si neustále masírovali vlastné egá. No čo z motta programového vyhlásenia vlády „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“ vláda skutočne realizovala? Žijeme po dvoch rokoch lepšie a pokojnejšie?

Slovensko sa v rôznych medzinárodných rebríčkoch a porovnávaniach opakovane ocitá na chvoste. Na vlastné oči vidíme, že krajina sa neobnovuje, ekonomika stagnuje a eurofondy miznú v čiernych dierach. Premiér Fico síce správne hovorí, že rozostavia Slovensko, ale na rokovanie vlády príde materiál, ktorý je zhlukom fráz. Ako mieni koalícia pozdvihnúť našu krajinu? Občania majú právo na odpoveď.

Donekonečna sa nedá vyhovárať na Matovičovu, Hegerovu a Ódorovu vládu ani zastierať problémy nastoľovaním umelých tém, je čas dodať výsledky. Nech sa Smer, Hlas a SNS potom nečudujú, že im padajú preferencie.