Poľský hospodársky zázrak

Igor Daniš | 16.02.2026 14:00
Bulharsko, Rumunsko a Poľsko boli spolu s Albánskom v roku 1989 pri páde socializmu najchudobnejšími krajinami Európy. Dnes je Poľsko príkladom úspešnej transformácie ekonomiky poháňanej efektívnym čerpaním prostriedkov z eurofondov a pôžičkami. Popri tom peniaze vo veľkom rozsahu prúdia do krajiny, na rozdiel od Slovenska, aj prostredníctvom množstva burzových obchodov na tamojšom akciovom trhu.

Niektoré analýzy upozorňujú, že Poľsko hospodári viac rokov s vysokým deficitom približujúcim sa hranici 60 % HDP. Slovensko však už túto červenú čiaru bezpečnej hranice tzv. maastrichtských kritérií prekročilo. Navyše v našom prípade aj so skrytým dlhom v podobe zanedbanej infraštruktúry v oblasti vybudovaných rýchlostných cestných komunikácií a železničnej dopravy.

Poľsko sa ekonomickým lídrom nových členských krajín EÚ nestalo z roka na rok. Transformácia ekonomiky bola poznačená vysokou infláciou naštartovanou už v roku 1980, odkedy krajinu sužovala lavína štrajkov a demonštrácií proti vládnej moci, ktorá sa veľmi rýchlo pretavila do problémov v zásobovaní obyvateľstva tovarmi.

V decembri 1981 bol v Poľsku vyhlásený výnimočný stav a lístkový systém na potraviny, ale aj na obuv a pohonné hmoty. Čokoláda bola na prídel len pre dieťa do 10 rokov v limite 100 gramov na mesiac. Štát sa snažil neúspešne o cenovú reguláciu. Aj keď výnimočný stav spojený so zákazom vychádzania po desiatej večer bol zrušený v máji 1983, odstránenie lístkového systému prebiehalo postupne až do roku 1989, keď sa už týkalo iba mäsa a výrobkov z neho. Na jeseň 1989 Poľsko výrazne devalvovalo svoju menu a úplne uvoľnilo valutový trh dovtedy ovládaný veksláckymi mafiami. Prázdne pulty obchodov sa zrazu zaplnili, ale tovar za vysoké ceny nemal kto kupovať.

Úroveň HDP na hlavu v parite kúpnej sily v bola v roku 1989 podľa významného britského ekonóma Angusa Maddisona špecializujúceho sa na kvantitatívnu makroekonomickú históriu a dlhodobý ekonomický rast v Poľsku na úrovni 36 % západoeurópskeho priemeru, pričom v ČSSR to bolo 55 % a v ZSSR 44 %. Z tohto pohľadu malo Poľsko horšiu východiskovú pozíciu prechodu na trhovú ekonomiku ako naša krajina.

Na druhej strane však náš severný sused po celý čas budovania socializmu, na rozdiel od ČSSR, ponechal služby obyvateľstvu, drobné živnosti a časť obchodov v súkromných rukách. Súkromné poľnohospodárstvo Poliakom počas socializmu bolo viac na škodu ako na úžitok.

Poľsko vstúpilo do EÚ v roku 2004 rovnako ako Slovensko. Dobrým nastavením podmienok čerpania eurofondov dokázalo vybudovať za 21 rokov kvalitnú sieť rýchlostných komunikácií a železničných koridorov spájajúcich krajinu napríklad od Baltického mora po hranice ČR a Nemecka. Varšava ukázala svoju odolnosť proti hospodárskym šokom najmä v rokoch 2009 – 2011, keď pre svetovú finančnú krízu všetky ekonomiky padali na dno.

Hospodársky pokles u našich severných susedov bol, na rozdiel od ostatných členov EÚ, zásluhou štruktúry ekonomiky minimálny. Najväčšie obavy dnes vyvoláva strach z rozšírenia vojny na Ukrajine aj na poľské územie. Výdavky na obranu preto od roku 2022 narástli dodnes až na 4,6 % HDP. Dôveru investorov v poľskú ekonomiku dokazuje od roku 2024 i zlotý, ktorý sa oproti euru posilnil o 12 percent.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ