Chvála protestom v Albánsku

Preukázateľný záujem oligarchických skupín budovať turistické rezorty všade tam, kde sa podarí zlomiť odpor miestnych záujmov, už ani nemôže byť jasnejšou odpoveďou na to, prečo sa záujmy „Západu“ stretávajú s takou nedôverou a odporom. Nie je za tým žiadny „genetický“ príklon k démonizovanému „Východu“: zámery také vypuklé, ako sú opulentné rezorty pre oligarchicko-technokratickú mašinériu, ktorá ľudí buď priamo vyvražďuje (napríklad Gaza), alebo život znemožňuje (zámerne nevýhodne nastavované ekonomické podmienky), už aj slepému prezrádzajú, že tzv. demokratizačné procesy pretláčané západnými záujmami podľa vzoru severoamerického neoliberalizmu bývalému východnému bloku pomohli akurát k rozkladu vnútornej kohézie a ekonomickej základne.

Jeden z najdesivejších dôsledkov ekonomickej transformácie bývalého východného bloku po páde železnej opony je absolútne povýšenie privatizácie na prírodný zákon. Po rokoch „transformácie“ ku kapitalizmu je väčšina krajín východného bloku „na kolenách“. Mnohé krajiny, a to najmä Albánsko, Bulharsko či Ukrajina, od začiatku 90. rokov stratili milióny obyvateľov a aj ich príroda sa stala eldorádom svetového kapitálu. Nebolo to v dôsledku žiadnej „východnej“ mentality, bolo to v dôsledku obrovského tlaku západnej ruky trhu, ktorá k novým územiam pristupovala rovnako ako ku svojim kolóniám. Albánsko, ktorého špecializované a vysoké školstvo je sprivatizované a ľudský kapitál v zahraničí, už nemá veľmi čo ponúknuť, ak nie svoje „vlastné telo“, teda prírodu, na turizmus – akt prostitúcie, ktorý „telu“ dočasne utlmí hlad, no v dlhodobej perspektíve zabije to posledné, čo ešte má: pomerne nedotknutú prírodnú krásu.