Voliť je lepšie, než nevoliť

Demokracia a pravidelné slobodné voľby nemôžu zaručiť, že nám budú vládnuť tí najlepší. Sú však zárukou toho, že aj celkom zlých vládcov je možné vymeniť bez násilia. Od čias, keď sir Karl Popper sformuloval túto myšlienku, sa na demokracii nič nezmenilo. Nič sa nezmenilo ani na tom, že táto myšlienka platí na všetky naše parlamentné voľby od roku 1989.

12.06.2010 05:14
debata (10)

Keď voličov ako celok (teda nielen tých svojich) k urnám „štátotvorne“ posielajú politici, ktorých osud závisí od kombinácie vlastných percent a celkovej účasti, môže to byť človeku podozrivé. To však nie je argument, prečo nevoliť.

Ani reči o tom, že kto nevolí, ten potom nemá právo nadávať, nie sú bohviečo. Prečo by mal byť človek povinný vyberať si z ponuky, ktorú pre neho pripravili iní? Prečo by nemohol nadávať, keď ju považuje za zlú? Lenže z toho zasa vyplýva, že človek, ktorý nevolí, nemôže byť spokojný. So sebou ani so svetom.

Voliči, ktorí majú minimálne požiadavky, majú bezstarostný spánok. Čím sú požiadavky na politiku a politikov vyššie, tým väčší je problém. No a voliči maximalisti sú nešťastníci. Lenže tak je to vo všetkých voľbách, vo všetkých demokraciách.

Rovnako voliči, ktorí sa cítia priamymi adresátmi tej-ktorej politiky, v tom majú jasno. Voliť niekoho, kto teraz či v minulosti zmenil môj konkrétny život k lepšiemu, nie je hlúpe ani ťažké. Naopak; tak vyzerá racionálna voľba. Voliči, ktorí sa nerátajú medzi priamo oslovených, však môžu mať problém – svojou voľbou neurčujú seba, ale iných ľudí za budúcich adresátov.

Zhrňme to. Tí, čo majú svoju voľbu uľahčenú minimalistickými nárokmi, osobnými zážitkami, alebo jednoducho veria, že voliť sa ísť musí, sú už dnes presvedčenými voličmi. Prečo a s akou myšlienkou by mali ísť voliť tí ostatní?

Tak napríklad: jedna vec sú osobné minimálne či maximálne nároky, no vec druhá sú nároky neosobné, celospoločenské. Potrebuje krajina zmenu urgentne alebo nie? Volič s maximalistickými nárokmi na politikov môže ustúpiť a voliť aj za cenu, že zníži svoje nároky. Alebo: nádejať sa, že budem vždy priamym adresátom budúcich vládnych opatrení, je zárukou permanentného sklamania. No voliť možno pre iných.

Prečo je teda lepšie voliť, aj napriek hlučnej, ale málo obsažnej kampani a biednej ponuke? Pretože demokratické voľby v každej krajine, a teda aj u nás, sú nekonečnou sériou pokusov a omylov. Pretože voliči nemajú lepší spôsob (okrem zakladania vlastných strán, čo je však z iného súdka), ako formovať politickú scénu a jej aktérov. Pretože pri čakaní na tých najlepších vládcov sa tak či tak budeme musieť uspokojiť s menej dobrými až zlými. Pretože nevolič je výhodný obvykle pre to najhoršie, čo politická scéna ponúka.

10 debata chyba