Nejde o klasický štrajk. Nemocniční lekári začali koncom minulého roka hromadne podávať výpovede, s platnosťou od prvého marca 2011. Vláda najprv odmietla vyjednávať. No dnes je výpovedí takmer štyritisíc. Médiá opakujú, že o mesiac napríklad nebude v Česku prakticky nik, kto by sa postaral o bábätká v inkubátoroch.
Nečasov kabinet teda ustúpil a minulý týždeň oznámil ochotu narýchlo zreorganizovať zdravotníctvo, aby sa našli 2 miliardy korún na vyššie platy. Lekári ešte celkom nevyhrali. Vláda odmieta dať záruky, že každý, kto podal výpoveď, bude môcť pokračovať v zamestnaní. A tak handrkovanie pokračuje.
Vláda sa navyše snaží vraziť medzi zdravotnícky personál klin. Tvrdí, že vyššie platy musia dostať aj zdravotné sestry. Tie sa však k výpovediam nepridali. Lekári síce vyššie platy pre kolegyne podporujú, no odmietajú ihneď začať o tomto bode rokovať. Vláda navyše v komunikácii zdôrazňuje práve platové požiadavky. Lekári naozaj chcú výrazne vyššie platy, no je to len jedna z požiadaviek. Chcú celkovo zefektívniť systém, v ktorom sa vybavenie nemocníc často nakupuje za šialene premrštené ceny a ktorý je skostnatený. Zvlášť mladým lekárom kladie prekážky v kariérnom postupe.
Zdá sa, že vláda skutočne ťahá za kratší koniec. Lekári majú od začiatku výraznú podporu verejnosti a tá sa nemení. Až 70 percent respondentov v prieskumoch uvádza, že ich podporuje. Aj súkromné masmédiá, ktoré majú tendenciu nátlakové akcie zosmiešňovať, zostávajú neutrálne.
České zdravotníctvo pritom nie je na tom dramaticky zle. V postkomunistickom priestore v podstate ostáva špičkou. Známa je neurochirurgia či transplantačná medicína, no Česko má vynikajúce parametre aj v pôrodníctve či vo vysoko špecifických odboroch ako cievna chirurgia. Do Prahy sa chodia liečiť i bohatí Rusi a nemocnice idú zriaďovať viac lôžok pre cudzincov. Práve vyspelosť dáva lekárom moc. Časť z tých, čo podali výpoveď, by si ľahko našla miesto ďalej na Západe.
Akciu vedú skúsení organizátori a vyjednávači. V tom je sila nielen lekárskej komory a odborov, ale aj ďalších zástupcov pracujúcich. Ak prídu s požiadavkami napríklad odborári v škodovke, je jasné, že majú vecné argumenty, odborne spracované. Aj odborárske ústredie, Českomoravská konfederácia odborových zväzov, zamestnáva skúsených ekonómov. Sú viac ako rovnocenným partnerom analytikom, ktorých si na mediálne prestrelky najíma vláda.
To je obrovský rozdiel napríklad oproti slovenským odborom. Tie už existujú v podstate iba na papieri. Odborné výstupy nemajú takmer žiadne a ich nátlakový potenciál je minimálny. Vinou slabého vedenia aj zúfalo úzkej členskej základne.
Česká akcia je zaujímavým pokusom o zlepšenie postavenia námezdne pracujúcich. Chirurgovia pracujú prinajmenšom rovnako tvrdo ako napríklad bankári, a zvyčajne užitočnejšie. No to ich ocenenie v českom prípade neodráža. Ak uspejú, svet bude o trochu spravodlivejší.