796. deň: Rusi raketami zabíjali na juhu Ukrajiny: Zomreli štyria civilisti, 30 je zranených

Čítajte viac 795. deň: Syrskyj: Naša situácia sa zhoršuje. Zelenskyj rokuje s USA o 'najsilnejšej' bezpečnostnej dohode

23:38 Manželka britského princa Edwarda, vojvodu z Edinburghu, Sophie navštívila Ukrajinu, kde sa stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským aj s jeho manželkou Olenou. S odkazom na Buckinghamský palác o tom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej ide o prvú návštevu britskej kráľovskej rodiny od začiatku ruskej invázie.

Päťdesiatdeväťročná Sophie, manželka najmladšieho brata kráľa Karola III., uskutočnila nečakanú návštevu v mene britského ministerstva zahraničia, aby prejavila solidaritu s ľuďmi zasiahnutými vojnou. Cestu uskutočnila v rámci svojej práce na podporu obetí sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom, uviedol palác vo vyhlásení.

„Je pravda, že ženy a dievčatá platia najvyššiu cenu, pokiaľ ide o ľudské náklady, pokiaľ ide o spôsob, akým sú zasiahnuté, spôsob, akým môžu byť použité ako vojnové zbrane,“ uviedla v prejave počas návštevy Sophie. "Znásilnenie sa používa na ponižovanie, pokorovanie a ničenie a my sa musíme lepšie snažiť tomu zabrániť,“ dodala.

Ministerstvo zahraničia uviedlo, že Sophia uctila pamiatku tých, ktorí prišli o život v Buči, meste neďaleko Kyjeva, kde ruské sily podľa obvinenia páchali vojnové zločiny vrátane popráv a znásilnení na začiatku invázie. Podľa úradu sa Sophie stretla so ženami, ktoré prežili sexuálne násilie v dôsledku konfliktu, as ľuďmi, ktorí prežili mučenie, aj s deťmi, ktoré boli vrátené na Ukrajinu po tom, čo boli oddelené od svojich rodín a odvezené do Ruska.

23:17 Vojaci ruského Južného vojenského okruhu, ktorého jednotky sú rozmiestnené na Ukrajine, dezertujú zo svojich postov v čoraz väčšom počte, uviedlo ukrajinské obranné spravodajstvo. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Doteraz údajne dezertovalo viac ako 18-tisíc vojakov ruského Južného vojenského okruhu. Približne 12-tisíc dezercií sa odohralo ruskej 8. kombinovanej armáde, pričom medzi dezertérmi je zhruba 10-tisíc mobilizovaných brancov a 2-tisíc zmluvných vojakov, dodalo ukrajinské obranné spravodajstvo.

Čítajte viac Pasca sklapla. Brancov i záložníkov má Putin v hrsti

22:47 Úlomky rakety, ktorá 2. januára spadla na ukrajinské mesto Charkov, pochádzali zo severokórejskej balistickej strely typu Hwasong-11, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa správu, ktorú odborníci predložili výboru Bezpečnostnej rady OSN.

V záveroch 32-stranového dokumentu, ktorý získal Reuters, sa uvádza, že „trosky nájdené z rakety, ktorá 2. januára 2024 dopadla do Charkova na Ukrajine, pochádzajú zo strely série Hwasong-11“ a porušujú zbrojné embargo uvalené na Severnú Kóreu (KĽDR).

Dva dni po útoku prokuratúra v Charkovskej oblasti ukázala fragmenty strely médiám a tvrdila, že sa líšili od ruských modelov, čo by podľa nich mohlo znamenať, že išlo o strelu dodanú Pchjongjangom.

Za jej jadrový aj balistický program sú na KĽDR od roku 2006 uvalené sankcie OSN. V nasledujúcich rokoch boli ešte viac sprísnené.

Traja odborníci, ktorý porušovanie sankcií monitorujú, počas apríla navštívili Ukrajinu, aby preskúmali trosky strely. Nenašli však žiadne dôkazy o tom, že bola vyrobená v Rusku. Podotkli však, že nemohli nezávisle overiť to, odkiaľ a kým bola raketa vypálená.

„Informácie o trajektórii, ktoré poskytli ukrajinské orgány, naznačujú, že strela bola vystrelená z územia Ruskej federácie,“ napísali v správe datovanej z 25. apríla a predloženej Výboru Bezpečnostnej rady pre sankcie voči Severnej Kórei.

Dodali tiež, že ak by bola raketa pod kontrolou ruských síl, takéto umiestnenie na odpálenie by pravdepodobne naznačovalo, že ju obstarali občania Ruska. To by podľa nich bolo porušenie zbrojného embarga uvaleného na KĽDR v roku 2006.

Ruskí ani severokórejskí veľvyslanci pri OSN bezprostredne nereagovali na žiadosť o vyjadrenie k správe odborníkov.

Čítajte viac Horúca láska medzi Ruskom a Čínou? Moskva je juniorský partner, tvrdí odborník

Spojené štáty aj iné krajiny obviňujú KĽDR, že Rusku dodala zbrane na použitie vo vojne proti Ukrajine, ktorú ruské sily napadli vo februári 2022. Moskva aj Pchjongjang tieto obvinenia popreli, vlani si však prisľúbili, že prehĺbia vzájomnú vojenskú spoluprácu.

Rusko tiež v marci vetovalo predĺženie mandátu panelu odborníkov, ktorý monitorujú dodržiavanie sankcií OSN voči KĽDR v súvislosti s jej jadrovým programom a programom balistických rakiet. Mandát súčasného panelu tak zanikne v utorok.

22:09 Desať kilometrov sama prešla 98-ročná Ukrajinka Lidia z dediny Očeretyne v Doneckej oblasti, ktorú čiastočne okupovali ruskí vojaci, aby sa dostala na územie kontrolované ukrajinskou armádou. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Lidia začala svoju cestu spolu so synom, nevestou a vnučkou. V určitom okamihu sa museli oddeliť a babička musela pokračovať v ceste za neustáleho bombardovania. Ukrajinskí vojaci ženu našli večer a odovzdali ju evakuačnej skupine Biely anjel. „Počas kulminácie bojových akcií zostala dôchodkyňa zázrakom nažive a nezranená," uviedli policajti. Staršia pani tvrdí, že aj napriek náročnej ceste sa cíti dobre. „Prežila som vtedajšiu (druhú svetovú) vojnu a teraz zažívam túto vojnu," povedala.

20:47 Štyroch mŕtvych a tri desiatky ranených si dnes v Odese na juhu Ukrajiny vyžiadal ruský útok podniknutý raketami, oznámili ukrajinské médiá s odvolaním sa na úrady. Terčom ruských bômb sa stalo druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov na východe krajiny, kde zranenie utrpel štyridsaťdvaročný civilista, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram; pôvodne informoval o zranenej žene.

Pri útoku na Odese zahynuli tri ženy a jeden muž, uviedol starosta mesta Hennadij Truchanov na sociálnej sieti Telegram. Šéf oblastnej správy Oleh Kiper, ktorý predtým informoval o dvoch obetiach a ôsmich ranených, potvrdil štyroch mŕtvych a 28 zranených, vrátane dvoch detí a tehotnej ženy. Štyri ranení sú v kritickom stave, o ich životy bojujú lekári, dodal.

Ukrajinskí obrancovia zostrelili nad prístavným mestom ruskú raketu, uviedol odesský server Dumskaja. Dodal, že v meste boli počuť výbuchy a že po zásahu začal horieť Palác študentov, prezývaný Zámok Harryho Pottera.

20:04 Taliansko a Francúzsko podpísali predbežnú dohodu o vytvorení spoločného priemyselného centra pre pozemnú obranu, uviedlo talianske ministerstvo obrany. Cieľom tohto centra, na ktorom sa majú podieľať firmy z oboch krajín, je podpora európskeho obranného priemyslu, informuje agentúra Reuters.

Oznámenie prišlo po stretnutí ministrov obrany Guida Crosetta a Sebastiena Lecornua na ostrove Korzika. Na stretnutí rokovali aj o situácii na Blízkom východe a Ukrajine.

„Kľúčové je, aby sme spojili najlepšie európske technológie a vytvorili ešte silnejšie centrá, pretože budeme potrebovať veľké investície, aby sme udržali krok s technologickým vývojom,“ uviedol Crosetto.

Podľa vyhlásenia talianskeho ministerstva obrany cieľom tohto programu bude „posilnenie priemyselnej spolupráce a európskych obranných kapacít prostredníctvom spoločného vývoja nových pozemných platforiem“.

„Strategická aliancia umožní realizáciu programov spolupráce medzi európskymi krajinami prostredníctvom posilnenia priemyselných základní a vývoja novej generácie platforiem,“ uvádza sa vo vyhlásení talianskeho ministerstva obrany, pričom sa spomína aj projekt tanku novej generácie (MGCS).

19:16 Raketový útok ruskej armády na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa si vyžiadal dve obete na životoch. Podľa agentúry AFP o tom informoval gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Doplnil, že zranenia v dôsledku útoku utrpelo ďalších osem ľudí vrátane 12-ročného chlapca. Z mesta hlásia aj škody na bytových domoch a civilnej infraštruktúre.

Medzi poškodenými objektmi je aj budova patriaca právnickej akadémii v Odese, ktorú miestni pre jej neobyčajný vzhľad prezývajú „Zámok Harryho Pottera“. Po dopade úlomkov strely v objekte vypukol požiar.

18:53 Bývalý príslušník nemeckej armády obvinený zo špionáže pre Rusko v pondelok pred súdom v Düsseldorfe priznal svoju vinu, pričom uviedol, že svojím konaním chcel zabrániť eskalácii vojny na Ukrajine, píše TASR.

„Bolo to nesprávne,“ konštatoval obžalovaný Thomas H., ktorý je obvinený z úmyslu odovzdať utajované skutočnosti ruskej rozviedke, informovala britská stanica BBC.

Thomasa H. zadržala polícia v auguste minulého roka. Nemecká prokuratúra vo svojom vyhlásení uviedla, že predtým sa niekoľkokrát pokúsil kontaktovať ruské veľvyslanectvo v Berlíne a konzulát v Bonne a ponúkol im svoju spoluprácu.

Obvinený bol zamestnancom Spolkového úradu pre zariadenia, informačné technológie a technickú podporu (BAAINBW) so sídlom v Koblenzi, ktorý má na starosti vyzbrojovanie nemeckej spolkovej armády (Bundeswehr). Informácie, ktoré získal pri výkone svojej práce, odovzdal ruskej spravodajskej službe, uviedla prokuratúra.

18:32 Riadené strely Taurus podľa českého prezidenta Petra Pavla majú pre Ukrajinu význam, ale nie kľúčový. Oveľa zásadnejšia je pre Kyjev protivzdušná obrana, povedal v pondelok po stretnutí s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR.

„Pre Ukrajinu sú v tejto chvíli kľúčové komodity týkajúce sa predovšetkým protivzdušnej obrany a delostreleckej munície. Riadené strely Taurus sú prostriedkom na údery v hĺbke. Pre Ukrajinu, samozrejme, význam majú, ale nie kľúčový. Ukrajina má aj iné prostriedky, ktoré majú ďaleký dosah,“ povedal Pavel a ako príklad uviedol americké systémy ATACMS s dostrelom 300 km a viac.

To, či nakoniec Ukrajina tieto strely získa, pre ňu podľa českého prezidenta nie je v tejto dobe kľúčovým bezpečnostným aspektom. „Čo by som vyzdvihol, je nemecká iniciatíva, ktorá sa týka protivzdušnej a protiraketovej obrany, ktorá má v tejto chvíli pre Ukrajinu oveľa zásadnejší význam,“ dodal.

Pavel tiež poukázal na význam nemeckej podpory Ukrajiny, ktorá je podľa jeho slov „absolútne zásadná“. Pripomenul, že Nemecko je po Spojených štátoch druhým najvýznamnejším podporovateľom Kyjeva, a to v mnohých aspektoch.

15:48 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ubezpečil, že miesto Ukrajiny je v NATO a krajina sa nachádza na ceste do aliancie, povedal v Kyjeve. Avšak v odpovedi na otázku ukrajinskej novinárky dal najavo, že pozvánku neočakáva od júlového summitu vo Washingtone. Na prijatie nestačí väčšina, potrebný je konsenzus všetkých 32 súčasných členov. Tí však podľa neho môžu ukázať, že sa Ukrajina približuje k členstvu a že deň vstupu „príde čo najskôr“.

Šéf aliancie sa vyjadril aj k vojenskej pomoci. „Vyvíjame všetko úsilie, aby sme uspokojili okamžité potreby Ukrajiny. Dal som jasne najavo, že ak krajiny NATO budú mať na výber medzi splnením cieľov NATO, alebo podporou Ukrajiny, mali by podporiť Ukrajinu,“ povedal Stoltenberg. Pripustil, že prieťahy so schválením balíka americkej pomoci a neschopnosť spojencov dodať muníciu v sľúbenom objeme „mala vážne dôsledky na bojisku“, pomoc je však na ceste. Za nevyhnutné označil prijatie dlhodobých záväzkov voči Ukrajine. „Musíme predviesť, že naša podpora nie je krátkodobá a jednorazová, ale dlhodobá a predvídateľná. Moskva musí pochopiť, že nemôže vyhrať,“ zdôraznil.

15:36 Najväčšie európske banky, ktoré stále pôsobia v Rusku, vykázali za minulý rok rekordné zisky a zaplatili minulý rok Moskve na daniach viac ako 800 miliónov eur.

Čítajte viac Západným bankám sa v Rusku zatiaľ darí. Putinovi prispeli na vojnu viac ako 800 miliónov eur

15:30 Ani v čase vojny nie je ukrajinské politické vedenie jednotné, je presvedčený kyjevský starosta Vitalij Kličko. Povedal to v rozhovore s denníkmi nemeckej skupiny Funke aj v narážke na svoj komplikovaný vzťah s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Vláde svojej krajiny, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej vojenskej agresii, tiež vyčítal nedostatočný boj s korupciou.

„Žiaľ, nemal som možnosť Zelenského osobne stretnúť. Pravdepodobne má iné veci na prácu,“ poznamenal Kličko. S hlavou štátu sa podľa svojich slov od začiatku vojny ešte nestretol, aj keď o to mnohokrát usiloval.

Medzi oboma politikmi panuje dlhodobo zjavné napätie. Zelenskyj v minulosti kritizoval prácu Klička aj kyjevských úradov, starosta ukrajinskej metropoly sa zase vlani v decembri podľa nemeckých médií nezvyčajne silno oprel do prezidenta.

V rozhovore Kličko tvrdí, že v súčasnej situácii je dôležité zabudnúť na politické ambície. „Prevádzkovať v takejto situácii politickú súťaž je hlúposť,“ myslí si.

Zároveň ale bývalý boxer Kličko kritizoval boj proti korupcii, ktorý je podľa neho nedostatočný. Na otázku, či je jeho krajina v tejto oblasti na dobrej ceste, odpovedal: „Túto otázku môžete položiť ktorémukoľvek občanovi a ja som si istý, že každý občan povie ‚nie‘.“ On sám má úplne rovnaký názor.

Zelenskyj opakovane hovorí o nutnosti dôsledného boja proti korupcii a sprenevere finančných prostriedkov v štátnom aparáte. Naposledy v piatok skončil vo vyšetrovacej väzbe minister pôdohospodárstva Mykola Solskyj, a to kvôli podozreniu z nezákonného nákupu štátnych pozemkov.

Čítajte aj Kličko: Zelenskyj stráca dôveru, platí za chyby. Musíme ho však naďalej podporovať

15:15 Európska komisia by už dnes mohla oznámiť, že začína vyšetrovať americkú technologickú spoločnosť Meta Platforms, vlastníka sietí Facebook či Instagram. Napísal to britský portál Financial Times (FT). Úniové orgány sa podľa jeho zdrojov obávajú, že Meta nerobí dosť pre boj s dezinformáciami v období pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP), a to nielen proti dezinformáciám ruským. Voľby do EP sa konajú v júni.

Komisia veľmi pravdepodobne nespomenie len ruský dezinformačný vplyv, ale „manipuláciu s informáciami zahraničnými aktérmi“, uvádza FT. Užívatelia sietí patriacich pod Métu majú možnosť určitý obsah označiť ako nelegálny, funkcie však podľa obáv únijných úradov nie je dosť užívateľsky prístupná, aby spĺňala nároky Nariadenia o digitálnych službách (DSA).

DSA okrem iného požaduje od prevádzkovateľov sietí, aby zverejňovali, ako s dezinformáciami a propagandou nakladajú. Pri porušení týchto zákonov hrozí firmám pokuta až do šiestich percent ich ročného obratu v celom svete.

Meta tento rok stanovila 14. august ako dátum, odkedy už nebude možné využívať analytický nástroj CrowdTangle, ktorý mnohí novinári či akademici používali na mapovanie nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení na uvedených platformách. Aj týmto sa zrejme vyšetrovatelia budú zaoberať.

Čítajte aj Rusko sa snaží ovplyvniť eurovoľby: Bruselské tajné služby odhalili ich cieľ

Vyšetrovanie podľa FT nebude časovo obmedzené a jeho priebeh bude závisieť od ochoty Mety spolupracovať. Spoločnosť vo vyjadrení uviedla, že má „dobre zavedený proces odhaľovania a potláčania rizík na svojich platformách“. „Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu s Európskou komisiou, ktorej o našej práci poskytneme ďalšie podrobnosti,“ uviedla Meta.

Meta čelila tlaku aj zo strany úradov v Rusku, ktoré jej siete Facebook a Instagram evidujú ako „extrémistické organizácie“ A necelý mesiac po začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 ich zakázali.

Čítajte aj Rutte: Vyšetrovanie ruskej propagandistickej siete je veľmi znepokojujúce. Uviazli v nej zrejme aj europoslanci

14:55 Rusko dnes ohlásilo dobytie dediny Semenivka, ktorá sa nachádza neďaleko mesta Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ruské ministerstvo obrany tiež oznámilo, že jeho jednotky obsadili výhodnejšie pozície na niektorých miestach frontovej línie. Informovali o tom agentúry Reuters, ruský TASS alebo stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť. Veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj ale cez víkend povedal, že operačná aj strategická situácia ukrajinských vojsk na fronte sa zhoršuje. Pripustil tiež, že Rusku sa miestami darí postupovať.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily obsadili výhodnejšie pozície a zasadili údery ukrajinským ozbrojeným silám na viacerých miestach frontovej línie – v Doneckej, Charkovskej a Luhanskej oblasti. Na ďalších miestach podľa oznámenia rezortu odrazili útoky ukrajinských jednotiek.

V nedeľu Moskva hlásila dobytie ukrajinskej dediny Novobachmutivka. Tá sa nachádza neďaleko obce Očeretyne, ktorá sa v poslednom čase stala ohniskom bojov a podľa médií Rusi ovládajú jej väčšiu časť.

Čítajte aj Syrskyj: Ukrajinci sa zahryzli do krajiny, no Rusov je násobne viac. Putin chce ovládnuť Časiv Jar do osláv 9. mája

14:45 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v nedeľu uviedol, že svojho dospievajúceho syna vymenoval za správcu Ruskej univerzity špeciálnych síl (RUS) so sídlom v meste Gudermes, pomenovanej po ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Adam Kadyrov (16) bol minulý rok vymenovaný za hlavného osobného ochrancu svojho otca a pozorovateľa v novom prápore, ktorý je súčasťou síl ruského ministerstva obrany. „Je dôkladne oboznámený s činnosťou tejto slávnej univerzity, takže verím, že pridelené úlohy zvládne dokonale,“ napísal Kadyrov na platforme Telegram.

Dodal, že nominácia prišla na základe žiadosti riaditeľa univerzity. Táto súkromná vzdelávacia inštitúcia poskytuje odbornú prípravu pre špeciálne jednotky.

Adam Kadyrov sa vlani v septembri objavil vo videu, ktoré zverejnil jeho otec na sociálnych sieťach. Na ňom udiera a kope väzňa obvineného zo spálenia Koránu. Aktivista Nikita Žuravel bol medzitým odsúdený na tri a pol roka odňatia slobody.

Kadyrov povedal, že je na svojho syna „hrdý“, pretože bráni moslimské náboženstvo, ale incident vyvolal kritiku prokremeľských zástancov tvrdej línie.

Kadyrov má od Putina široký priestor na riadenie Čečenska ako svojho osobného léna výmenou za zabezpečenie stability regiónu, ktorý po rozpade Sovietskeho zväzu viedol s Moskvou dve vojny (1994–1996 a 1999–2000).

14:43 Obytné domy v obci Kizomys v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny sa v pondelok stali terčom ruského útoku, pričom zahynul 60-ročný civilista. Uviedol to gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin. Ruskí vojaci Chersonskú oblasť bombardovali aj počas uplynulého dňa, zasiahli 18 obcí a poškodili päť domov, materskú školu, objekty kritickej a dopravnej infraštruktúry a poľnohospodársku firmu, uviedli miestne úrady. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

14:40 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes prišiel na neohlásenú návštevu Kyjeva, pri ktorej mu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval za podporu, akú aliancia poskytuje Ukrajine brániacej sa už tretím rokom ruskej ozbrojenej agresie. Zelenskyj na tlačovej konferencii so šéfom NATO zdôraznil, že situácia od bojiska závisí od rýchlosti dodávok munície.

Podľa Zelenského začali v malom množstve na Ukrajinu prúdiť životne dôležité americké zbrane a že tento proces musí byť rýchlejší, pretože postupujúce ruské jednotky sa nedostatku zbraní a munície na ukrajinskej strane snažia využiť. „Včasná podpora pre našu armádu. Dnes v tejto veci ešte nevidím nič pozitívne. Dodávky sú pomaly spustené, ale proces treba urýchliť,“ poznamenal Zelenskyj.

14:18 Poľskí poľnohospodári zrušili blokády na hraničných priechodoch s Ukrajinou a ukončili dva mesiace trvajúci protest voči dovozu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov.

„Doprava je umožnená cez všetky hraničné priechody (s Ukrajinou),“ uviedol Michal Derus, hovorca daňovej komory v poľskom Ľubelskom vojvodstve. Farmári ako poslednú uvoľnili blokádu pri obci Hrebenne. „Prejazd je umožnený všetkým nákladným vozidlá, ak nevezú tovar podliehajúci sankciám,“ dodal Derus.

Farmári priechody blokovali od februára. Podľa nich ukrajinské výrobky nespravodlivo konkurovali domácej produkcii a znižovali ceny na poľskom trhu. Poľsko vlani zaviedlo dočasné embargo na ukrajinské obilie.

Čítajte aj Poľskí farmári počas protestov zničili ukrajinské obilie. Je to hanebné, zúri Kyjev

13:47 Ukrajinská 47. mechanizovaná brigáda poprela správu americkej agentúry AP, že ukrajinská armáda stiahla tanky M1A1 Abrams z frontovej línie. Bojovníci, ktorí bránili aj Avdijivku, uviedli, že tanky odvádzajú výborné výkony a nemôžu nechať pechotu bez palebnej podpory, uviedli na Telegrame.

„Boj pokračuje. Tanky odvádzajú na bojisku skvelú prácu a rozhodne nebudeme pred nepriateľom skrývať to, kvôli čomu sa skrýva sám. Navyše, nenecháme našu pechotu bez takej silnej palebnej podpory,“ napísali ukrajinskí vojaci.

Správu agentúry AP označila za fake. „Žiadame vás, aby ste dôverovali iba overeným informáciám a pred publikovaním materiálov kontaktujte vojenskú tlačovú službu pre oficiálne pripomienky,“ dodali bojovníci.

13:00 Vyšetrovanie českej Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) potvrdilo, že za útokom na muničné sklady vo Vrběticiach pred ôsmimi rokmi bola ruská vojenská tajná služba GRU. Oznámila to česká Bezpečnostná informačná služba (BIS). „GRU vykonala na našom území odporný útok, ktorý si vyžiadal životy dvoch nevinných českých občanov a spôsobil miliardové škody na majetku,“ uviedol riaditeľ BIS Michala Koudelka.

Čítajte viac Ruský terorizmus v Čechách: útok vo Vrběticiach vykonali tajné služby Moskvy, potvrdilo vyšetrovanie

12:40 Lotyšská štátna energetická spoločnosť Latvenergo darovala Ukrajine zariadenia na obnovu energetického systému po ruských útokoch. „Poskytnutie vysokonapäťového transformátora, oleja a kompresora pomôže Ukrajincom pri dodávke prúdu domácnostiam a tiež pri dodávkach vody a tepla do nemocníc, škôl a iných zariadení," povedal hlavný administratívny pracovník firmy Latvenergo Arnis Kurgs. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje pobaltský portál Delfi.

Moskva v poslednom období zintenzívnila útoky raketami a bezpilotnými lietadlami na kritickú infraštruktúru Ukrajiny a od marca podniká rozsiahle údery na energetické zariadenia v celej krajine.

Čítajte aj Energetika, aj obnova po konci vojny. Fico a Šmyhal sa stretli v Michalovciach. Kyjev a Košice spojí železnica

12:18 Vojaci si preverili svoju pripravenosť v rámci cvičenia Strong Cohesion 2024. Cvičenie Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku sa uskutočnilo 28. apríla v Centre výcviku Lešť. Zúčastnili sa na ňom vojaci zo Slovenska, Českej republiky, Nemecka, USA, Slovinska a tiež zo Španielska, ktoré od júla preberá velenie jednotky NATO v SR po Českej republike.

Čítajte viac Vojaci si v Lešti preverili svoju pripravenosť v rámci cvičenia Strong Cohesion 2024

11:35 Slovensko zaznamenalo od začiatku roka nárast nelegálnej migrácie z Ukrajiny o 82 percent. Na rokovaní bezpečnostných a obranných parlamentných výborov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Prahe to povedal predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar. Podľa neho ide o reakciu na Kyjevom nedávno prijatú novelu mobilizačného zákona, informuje spravodajkyňa TASR.

Čítajte viac Gašpar: Slovensko zaznamenalo nárast nelegálnej migrácie z Ukrajiny o 82 percent

11:00 Skupina militantov napadla policajné stanovište v ruskej republike Karačajsko-Čerkesko, pričom dvoch policajtov zabila. Regionálna pobočka ruského ministerstva vnútra informovala, že všetkých piatich útočníkov pri prestrelke zabili. Štyria policajti pri incidente z nedele večera utrpeli zranenia.

Čítajte viac Militanti zaútočili na policajtov v Rusku, hlásia sedem mŕtvych. Útočili aj pred týždňom

10:55 Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že svetová väčšina môže a mala by prinútiť Rusko k spravodlivému mieru a táto cesta sa môže začať v júni na mierovom summite, oznámila ukrajinská hlava štátu vo večernom prejave. „Pokračujeme v prípravách na prvý, inauguračný mierový summit v júni a náš tím teraz spolu s kľúčovými partnerskými tímami pracujú na tom, aby bol summit globálny, povedal Zelenskyj.

Zastúpené budú všetky kontinenty – rôzne časti sveta, rôzne pohľady na globálny vývoj. Všetky ich však spája rovnaké uznanie, že Charta OSN a základné medzinárodné dohovory sú záväznými dokumentmi pre každý štát na svete, vrátane takého, akým je Rusko, kde vládne šialenstvo, povedal prezident Ukrajiny.

Zelenskyj vo svojom príhovore tiež poznamenal, že Ukrajina splnila všetky potrebné podmienky na skutočné začatie rokovaní o vstupe do EÚ, „a teraz musí EÚ splniť svoje záväzky.“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nedeľu označil osud ukrajinského prezidenta za spečatený. „Zdá sa mi, že osud Zelenského je jednoznačne spečatený. Čo je v tomto bode najdôležitejšie pre nás: musíme pokračovať v špeciálnej vojenskej operácii (ako Kremeľ označuje agresiu proti Ukrajine) a splniť všetky úlohy, ktoré sme si od začiatku predsavzali,“ povedal Peskov. Podľa neho nastáva na Ukrajine panika a krajina sa dostáva do zložitej situácie.

10:25 Ruské úrady zatkli dvoch novinárov pre obvinenia z extrémizmu a prinajmenšom dva mesiace ich budú držať vo vyšetrovacej väzbe. Obvinenia vyplývajú z ich údajnej práce pre protikorupčnú nadáciu zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorú v Rusku považujú za extrémistickú. Konstantin Gabov a Sergej Karelin, ktorým obom pre obvinenia z účasti v extrémistickej organizácii hrozí trest dva až šesť rokov väzenia, obvinenia odmietajú.

Gabov a Karelin sú obvinení z prípravy materiálov pre kanál vedený nadáciou na platforme YouTube. Gabov, ktorého zadržali v Moskve, je nezávislý producent, ktorý pracoval pre viaceré organizácie vrátane agentúry Reuters, uviedla súdna tlačová služba. Karelina, ktorý má aj izraelské občianstvo a pracoval napríklad pre agentúru The Associated Press či nemeckého vysielateľa Deutsche Welle, zatkli v Murmanskej oblasti.

Čítajte aj WSJ: Putin zrejme nenariadil zabiť Navaľného, konštatovali americké tajné služby

10:13 Väčšina Nemcov súhlasí s tým, aby Nemecko a jeho európski spojenci v Severoatlantickej aliancii v zmenenej bezpečnostnej situácii výrazne zvýšili výdavky na obranu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonal inštitút Forsa pre magazín Internationale Politik. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA.

Z prieskumu vyplýva, že zo značným zvýšením výdavkov na obranu súhlasí 68 percent opýtaných, zatiaľ čo 29 percent je proti. Túto myšlienku podporili predovšetkým muži a obyvatelia západnej časti Nemecka.

V prospech zvýšenia výdavkov na obranu Nemecka a jeho európskych spojencov v NATO sa najviac vyslovili priaznivci Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU/CSU), s návrhom súhlasilo až 90 percent z nich. Najmenšiu podporu, 61 percent, mala medzi voličmi krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Návrh podporilo 72 percent podporovateľov Sociálnodemokra­tickej strany Nemecka (SPD), medzi voličmi strany Zelených mal 75-percentnnú podporu. S myšlienkou súhlasilo aj 88 percent podporovateľov Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Prieskum bol uskutočnený 11. apríla na vzorke 1002 respondentov.

10:10 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 467 470 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1320 vojakov, šesť tankov, 16 bojových obrnených vozidiel či 37 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7285 tankov, 14007 bojových obrnených vozidiel, 16109 vozidiel a palivových nádrží, 11985 delostre­leckých systémov, 1051 odpaľovacích raketových systémov, 778 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 348 lietadiel, 9528 dronov, 2124 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1974 kusov špeciálnej techniky.

10:00 Chatboty ukrajinskej vojenskej rozviedky, bezpečnostnej služby (SBU) a ministerstva pre digitálnu transformáciu, ktoré okrem iného používali aj na zbieranie informácií o ruských vojakoch na okupovaných územiach, na komunikačnej platforme Telegram zablokovali. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent, ktorý poukazuje na to, že Telegram je najpopulárnejšia komunikačná aplikácia na Ukrajine a zohral kľúčovú rolu v udržiavaní komunikačných kanálov s obyvateľmi území pod ruskou okupáciou.

Telegramový chatbot ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby využívali na komunikáciu s ľuďmi na okupovaných územiach a s tými, ktorí sa chceli pridať do boja proti ruským silám. Kanál umožňoval zverejňovanie informácií o pozíciách ruských síl, techniky, protivzdušnej obrany, pohybe vojakov a podobne. Kanály ministerstva a SBU mali podobný účel.

Vojenská rozviedka potvrdila, že jej chatbota zablokovali. „Vedenie platformy Telegram dnes bezdôvodne zablokovalo množstvo oficiálnych botov, ktoré sa postavili proti ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine, vrátane ’hlavného spravodajského bota’,“ napísala služba na svojom oficiálnom telegramovom kanáli. Zdôraznila pritom, že situácia neovplyvňuje bezpečnosť používateľských dát, ale Rusko môže vytvoriť falošné boty s podobnými názvami. Rozviedka pripomenula používateľom, že používa aj iné platformy, na ktorých ju môžu kontaktovať.

Zakladateľ Telegramu Pavel Durov, ktorý sa narodil v Rusku, minulý týždeň povedal, že používatelia Telegramu na Ukrajine môžu očakávať „isté zmeny“ ohľadom prístupu ku kanálom, ktoré označil za všeobecne spravodajské a propagandistické. Ako okrem iného povedal, Telegram zakazuje kontá a boty, ktoré zbierajú súradnice na cielenie útokov alebo uverejňujú osobné informácie s výzvami na násilie.

Čítajte aj 'Arabi privezú káble, wi-fi aj router.' Kyjev zverejnil dôkazy, odkiaľ majú Rusi Starlink

9:56 Dvaja Ukrajinci, ktorí zomreli v sobotu po útoku nožom v nákupnom centre v Bavorsku, boli členmi ukrajinskej armády. V Nemecku si liečili zranenia, ktoré utrpeli v boji. Podľa portálu Ukrajinska pravda to uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničia. Podozrivý z vraždy je 57-ročný Rus, polícia ho zadržala v meste Murnau am Staffelsee. Bavorská polícia dnes podľa agentúry DPA informovala, že zatiaľ nemá dôkazy o tom, že by skutok súvisel s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Ukrajinská pravda v nedeľu večer napísala, že pracovníci ukrajinského konzulátu zisťujú, u akých jednotiek muži slúžili a že nadviažu kontakt s ich príbuznými.

Muži vo veku 23 a 36 rokov žili v okrese Garmisch-Partenkirchen, v ktorom leží aj mesto Murnau. V sobotu boli s bodnými ranami nájdení v areáli tamojšieho nákupného centra. Jeden z nich zraneniu podľahol na mieste, druhý krátko nato v nemocnici. Muža podozrivého z dvojnásobnej vraždy polícia ešte v ten deň večer zadržala u neho doma.

Súd tohto Rusa poslal do väzby. Podľa doterajších zistení sa všetci traja muži poznali. Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann v Bavorskom rozhlase v nedeľu povedal, že na základe svedeckých výpovedí holdovali alkoholu a hráčstvu. Polícia dnes potvrdila jeho vyjadrenie, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by útok súvisel s vojnou na Ukrajine.

Dpa pripomína, že v Nemecku žijú státisíce Rusov a Ukrajincov.

Čítajte aj Ruskí dobrovoľníci bojujúci za Ukrajinu: Hanbím sa, Rusko je môj nepriateľ

9:50 „Myšlienka akýchsi predčasných rokovaní o mieri na Ukrajine nie je veľmi populárna, hoci stále viac ľudí v politickom vedení štátu aj vo verejnosti nad ňou uvažuje,“ povedal pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, riaditeľ Centra pre medzinárodné štúdie na Odeskej národnej univerzite I. I. Mečnikova. „Môžeme však dôverovať slovu Rusov? Samozrejme, že nie. Takže sa potrebujeme pripraviť na väčšiu agresiu,“ pripomenul Dubovyk. Expert vysvetlil, ako vníma súčasné vzťahy Kyjeva a Bratislavy, a povedal, čo si myslí o slovenskej občianskej iniciatíve Munícia pre Ukrajinu.

Čítajte viac Expert z Ukrajiny: Rozhodujeme sa, či zachránime mestá alebo vojakov

9:29 Ukrajinská armáda v pondelok oznámila, že odrazila 55 ruských útokov na niekoľko obcí v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Moskva v nedeľu tvrdila, že ruským silám sa na frontovej línii podarilo dobyť dedinu Novobachmutivka približne 10 kilometrov severne od Avdijivky, ktorú dobyli vo februári.

Ukrajinské sily uviedli, že „odrazili 55 útokov“ ruských síl na obce severne a západne od Novobachmutivky vrátane dediny Očeretyne, kde boli v nedeľu hlásené ťažké boje. Dodali, že naďalej „brzdia nepriateľa“ v niekoľkých dedinách západne od mesta Doneck vrátane obce Krasnohorivka.

Kyjev informoval, že ruské sily sa s podporou letectva „15-krát pokúsili prelomiť obranu ukrajinských jednotiek“. Krasnohorivka leží asi 20 kilometrov západne od Donecka a slúži ako strategické miesto ukrajinskej obrany. Zraniteľnejšou sa stala po ruskom dobytí miest Avdijivka a Marjinka.

Ukrajinská armáda v uplynulých mesiacoch nemala dostatok munície, zatiaľ čo početnejšie ruské sily zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenali územné zisky. Kyjev v súčasnosti čaká na príchod vojenskej pomoci zo Západu, od ktorej si sľubuje vyriešenie mesiace trvajúceho nedostatku munície a stabilizáciu frontovej línie.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj v nedeľu priznal, že situácia ukrajinskej armády na frontovej línii sa zhoršila. Potvrdil, že Rusko v poslednom čase dosiahlo na bojisku viacero úspechov. Podľa jeho slov sa situácia na fronte rýchlo mení, „jednotlivé pozície sa niekoľkokrát počas dňa menia, čo vedie k nejednoznačnému porozumeniu situácii“. (tasr, afp)

6:30 Trinásť krajín pred časom utvorilo koalíciu s cieľom zabezpečiť stíhačky F-16 pre Ukrajinu, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska. Dodanie týchto strojov ešte počas jari prisľúbilo Dánsko, Holandsko hovorí o dodávkach počas leta, Belgicko sa snaží urýchliť ich dodanie ešte v tomto roku, keď predtým plánovalo dodávku v roku 2025.

Stíhačky F-16 stále patria medzi hlavnú vojenskú techniku a vybavenie, ktoré Ukrajina žiada od svojich spojencov, zopakoval na virtuálnom rokovaní kontaktnej skupiny pre Ukrajinu prezident krajiny Volodymyr Zelenskyj.

Obloha nad Ukrajinou však bude najnebezpečnejším bojiskom, ktorému bojové lietadlá doteraz čelili, povedali bývalí vojenskí piloti USA pre Business Insider, keď lietadlo narazí na pokročilé ruské systémy protivzdušnej obrany a rakety vzduch-vzduch dlhého doletu.

Medzi hrozbami, ktorým budú ukrajinské F-16 čeliť, sú pokročilé ruské systémy protivzdušnej obrany ako S-300 a vysoko vyspelý S-400, impozantná flotila lietadiel Su-35 a MiG-31 vyzbrojená strelami R-37 s dlhým doletom, píše Business Insider. Výkonné radary a lietadlá včasného varovania ich dokážu odhaliť na stovky kilometrov ďaleko. Ruský arzenál systémov zem-vzduch je modernejší a vyspelejší ako tie, s ktorými F-16 čelili v minulých konfliktoch.

Na druhej strane, v obrannej úlohe môžu F-16 pridať ďalšiu vrstvu k ukrajinskej sieti protivzdušnej obrany, ktorá sa v posledných mesiacoch roztiahla, keďže Kyjev čakal na amerických zákonodarcov, aby schválili dodatočné financovanie, ktoré môže doplniť míňajúce sa zásoby kritickej munície.

6:28 Ukrajina a Spojené štáty chcú spolupracovať ešte užšie na základe bilaterálnej bezpečnostnej dohody. Obe krajiny už pracujú na konkrétnom texte, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala agentúry DPA.

Bezpečnostná dohoda s USA by mala byť pre Ukrajinu „najsilnejšou“ zo všetkých takýchto dokumentov, ktoré Kyjev v posledných mesiacoch podpísal s rôznymi európskymi štátmi.

Termín podpisu Zelenskyj neuviedol. V pravidelnom večernom videopríhovore však dodal, že v rámci rozhovorov už stanovujú konkrétne úroveň podpory na tento rok, ako aj na celé najbližšie desaťročie.

Dohoda má zahŕňať vojenskú, finančnú a politickú pomoc a podporu spoločnej výroby zbraní. „Táto dohoda by mala byť skutočne príkladná a odrážať silu amerického vedenia,“ vyhlásil Zelenskyj.

USA sú už teraz najdôležitejším podporovateľom Ukrajiny v jej obrannej vojne proti Rusku. Len nedávno schválil americký Kongres ďalší balík pomoci za 57 miliárd eur.

Zelenskyj v príhovore tiež povedal, že ukrajinské vedenie naďalej podporuje mierovú konferenciu, ktorá sa má konať v júni vo Švajčiarsku. Dúfa, že na nej získa podporu z celého sveta. Svetové spoločenstvo by malo najmä primať Rusko k účasti, doplnil ukrajinský líder.

6:25 Severná Kórea odsúdila v pondelok Spojené štáty za to, že poslali Ukrajine na boj proti Rusku taktické rakety s dlhším doletom. Pchjongjang tvrdí, že Washington takto nemôže zvrátiť priebeh vojny. Informovala o tom juhokórejská tlačová agentúra Jonhap, na ktorú sa odvoláva TASR.

Biely dom minulý týždeň potvrdil, že USA zaslali „významný“ počet rakiet ATACMS Ukrajine, ktorá ich môže použiť na ukrajinskom území. Urobili tak po tom, ako Rusko použilo proti Kyjevu severokórejské balistické strely.

Predstaviteľ severokórejského ministerstva obrany vydal vyhlásenie kritizujúce Washington ako „narušiteľa“ mieru, ktorý zhoršuje vojnu poskytovaním takýchto zbraní Ukrajine. Vyplýva to zo správy štátnej severokórejskej tlačovej agentúry KCNA.

Vo vyhlásení sa píše, že USA ponúknutím rakiet dlhšieho doletu Ukrajine zaujali „podlý“ postoj. „Spojené štáty nemôžu najnovšími zbraňami alebo vojenskou podporou nikdy poraziť hrdinskú ruskú armádu a ľud,“ uviedol predstaviteľ KĽDR.

Severná Kórea patrí medzi krajiny, ktoré vyjadrili podporu Rusku vo vojne proti Ukrajine. Pchjongjang a Moskva prehlbujú vojenskú spoluprácu po summite severokórejského vodcu Kim Čong-una a ruského prezidenta Vladimira Putina zo septembra minulého roka.