Od účasti na voľbách odrádza hlavne to, že politici sa európskym témam venujú iba v rovine jednostrannej „kritiky Bruselu“, ktorý vraj môže za všetko (zlo). Samozrejme, bez toho, aby verejnosti predstavili reálne kompetencie jednotlivých európskych inštitúcií, v tomto prípade primárne Európskeho parlamentu (EP). Nie div, že voliči nevedia, čo je úlohou EP, aké sú jeho kompetencie smerom k Európskej komisii a národným vládam, resp. kto a ako v ňom reprezentuje Slovenskú republiku.
Zbytočné voľby?
Pod vplyvom tzv. euroskeptikov a domácich alibistov sa formuje obraz, že vlastne ide len o „zbytočnú“ byrokratickú záťaž a voľby sú stratou času. Okrem médií a politikov k znižovaniu významu volieb do EP prispieva skostnatený systém volieb.
Počnúc termínom, ktorý v našom prípade nasleduje priamo po prezidentských voľbách, ktoré sú v rovnakom roku, ale o niekoľko mesiacov skôr, a končiac faktickým odosobnením volieb, v ktorých voliči nemajú reálnu možnosť voliť politické osobnosti európskeho formátu a de facto sa musia podriadiť vôli politických strán a nimi vybraným kandidátkam. Nie div, že mnohí tieto voľby považujú za zbytočné!
Obzvlášť ak z mnohých hľadísk programovo a osobnostne „vyprázdnené“ politické strany nebezpečne podceňujú európsku rovinu slovenskej politiky. Často jej vôbec nerozumejú, resp. z mandátov v Európskom parlamente robia exkluzívne trafiky pre neschopných, ale úslužných členov.
Zbytoční kandidáti?
Politické strany a „kabaretní umelci“, ktorí sa iba hrajú na politikov, sú v posledných rokoch skutočnou škodnou demokracie. Strany bez uchopiteľných ideí a programov vo voľbách do EP nominujú „druhotriednych“ politikov a političky, väčšinou bez charizmy a elementárnej túžby politicky sa presadiť. Výrazne k tomu prispieva aj súčasný spôsob voľby do EP. Ten voličom neponúka možnosť vybrať si politické osobnosti a musia rešpektovať neraz nudné návrhy politických strán.
Ak sa spoja zbytoční kandidáti a pre voliča zbytočné voľby, vznikne pre európsky rozmer slovenskej politiky veľmi toxický koktail, ktorý v spojení s euroskeptickými náladami šíriacimi sa Európou môže byť pre úniu smrteľne nebezpečný. Možnosťou, ako zvýšiť záujem o voľby a povedomie o poslancoch EP, je zmena volebného systému, nastavenie takého systému, ktorý by akcentoval väčšiu participáciu voličov pri výbere poslancov EP. V čase, keď sa blížia ďalšie európske voľby a hroziaca hanba pre Slovensko, by sme mohli ukázať Európe, ako efektívne demokratizovať volebný proces.
Líder v demokratizácii volieb
Podľa posledného z výskumov až 68 % občanov Slovenska nemá záujem zúčastniť sa na voľbách do EP. Približne polovica z nich fakticky nedôveruje systému, resp. politickým inštitúciám, ktoré zosobňujú úniu. Rok pred voľbami je najvyšší čas zmeniť to. A voľby nevnímať iba ako súboj o trafiky.
Súčasný spôsob voľby do EP voličom neponúka možnosť vybrať si politické osobnosti a musia rešpektovať neraz nudné návrhy politických strán.
Reforma volebného systému by mala docieliť väčšiu angažovanosť slovenských (európskych) občanov vo volebných procesoch. Tým sa zvýši miera demokracie v únii a tiež záujem participovať na zodpovednosti za jej správu a nielen na výhodách, ktoré plynú z európskej integrácie.
Riešením problému neochoty voliť môže byť výraznejšia personalizácia volebného systému. Ňou sa zabezpečí reprezentatívnejšie zastúpenie, väčšia zodpovednosť a adresnejšie presadenie vôle voličov. Personalizovaný pomerný volebný (PPV) systém odborníci viackrát označili za najlepší systém organizácie volieb (Bowler-Farrell-Pettitt; 2005), a to predovšetkým preto, lebo umožňuje zastúpenie menšinových názorov, eliminuje extrémizmus a posilňuje väzbu volič – kandidát.
Systém Karla Janečka (2014), označovaný ako Demokracia 2.1, prináša rovnaké výhody ako PPV, okrem toho vyžaduje väčšiu mieru konsenzu (zlepšuje politickú kultúru), znevýhodňuje extrémistov a populistov a posilňuje úlohu voličov v procese voľby. V oboch prípadoch volič volí strany, no súčasne udeľuje preferencie naprieč straníckym kandidátkam, a v prípade D2.1 môže dať negatívny hlas politikom, ktorých považuje za hrozbu pre politický systém.
Voľby do EP v roku 2019 by mohli byť prvým krokom, ako zlepšiť demokratickosť v procese voľby. Iniciatíva Slovenska pri jeho zlepšení, resp. presadenie volebnej zmeny, by bola nielen reálnym prínosom krajiny pre demokraciu a reformu EÚ, ale aj omnoho racionálnejším riešením v boji s extrémizmom než zvažované novely volebných zákonov, ktoré pripravuje súčasná vládna koalícia, alebo rôzne manifesty, ktoré v konečnom dôsledku tzv. vyberaním hrozienok fakticky podkopávajú projekt zjednotenej Európy. Je najvyšší čas urobiť niečo, aby sme opäť v hanbe nezostali.