Európa vie, že táto otázka vedie k napätiu, destabilizácii, niekedy až k vojne. A tak sa politika i legislatíva prispôsobili ochrane práv menšín. A tie si ochranu zaslúžia, ak ich, samozrejme, väčšina ohrozuje. Všetky menšiny.
Už pri obrane jazykového zákona v EÚ sme dosiahli uznanie, že niektoré ustanovenia ochraňujú Slovákov tam, kde sú v menšine. A tak je to v mnohých samosprávach na juhu, pretože štát do ich politiky zasahovať nemôže a väčšinu tam majú slovenskí Maďari.
Absolutizovanie nedotknuteľnosti menšín vedie k ich izolacionizmu, nacionalizmu, v našom prípade aj k iredentizmu a to všetko veľmi šikovne pestujú ich politickí predstavitelia. Keď zafúkal z Maďarska orbánovský vietor a priniesol posolstvo integrácie slovenského maďarstva k materskému národu (rozumej k Maďarsku), a to dokonca cez extrateritoriálne zákony (o občianstve a volebnom práve, o podpore návštevy maďarských škôl atď.), veľký rozruch to v médiách nevyvolalo.
Keď Robert Fico pred matičiarmi, narážajúc na problémy Slovákov na juhu (oni tvoria väčšinu členov Matice), pripomenul jednoduché ústavné fakty, vyvolalo to pobúrenie a kritiku. Pridal sa k nej všelikto, kto si osvojil síce pár povrchných eurofráz o menšinách, no podstata našej ústavy mu ušla.
Je zrejmé, že Slovenskú republiku zakladali Slováci, tak ako maďarskú Maďari a nemeckú Nemci. Tento zakladateľský akt reflektuje Ústava SR v preambule, kde hovorí o Slovákoch ako o štátotvornom národe. To je historická formulácia. Ústavní tvorcovia však vedome sformovali občiansku ústavu, a tak už v spomenutej preambule kvalifikujú príslušníkov menšín ako občanov štátu so všetkými právami, ktoré ústava zaručuje, a to rovnoprávne. A jej text je už potom postavený na princípe občianstva a iný princíp nepozná.
Ak by som mal premiéra Fica v niečom poopraviť, tak vo výroku „štát je národný, spoločnosť občianska". Áno, štát je v zmysle svojho pôvodu národný, no v zmysle právno-politického usporiadania je občiansky. A tam, kde sa jednotlivci vzťahujú k sebe navzájom ako právne subjekty, je spoločnosť občianska. Ale tam, kde sa k sebe vzťahujú kultúrne, jazykovo, historicky, je aj národná.
Ústavného občianskeho princípu sa musia držať aj menšiny. Nežiadať kolektívne práva, neviazať sa povinnosťami k inému štátu, no rozvíjať občiansku spolupatričnosť. K nej patrí i znalosť slovenčiny. Bez nej sa prehlbuje etnická izolácia. Opatrenia na osvojenie si štátnych jazykov sa prijímajú naprieč Európou, ale aj v USA. Spoločnosť si nemôže dovoliť dezintegráciu.
Sociálnodemokratická politika sa zakladá na ochrane menšín. Akýchkoľvek. Ale ide o ochranu pred diskrimináciou. Nie o podporu dezintegrácie, uzatvárania sa do seba, do snov o slávnej minulosti, do spiatočníckeho nacionalizmu. Nejde ani o podporu manipulácie menšín vládou susedného štátu. Orbánova politika nie je o ničom inom.
S uznaním som privítal úspech novozniknutej strany Most-Híd ako signál, že sa naši Maďari nedajú Viktorom Orbánom manipulovať. Ale Most-Híd ďalej nezašiel. Očakával by sa od neho program prehlbovania dôvery a spolupráce medzi Maďarmi a Slovákmi na juhu, otvorené postavenie sa proti tým starostom a funkcionárom, ktorí akokoľvek diskriminujú Slovákov na úrovni samospráv. A to isté zasa tam, kde by Slováci zneužívali svoje väčšinové postavenie. Nič nebráni politickým stranám na miestnej úrovni takto spolupracovať. Treba mať len vôľu.