Podľa Špániho axiómu o súvise minimálnej mzdy a nezamestnanosti „už dávno vyvrátili odborníci, ktorí sa minimálnou mzdou zaoberajú dlhodobo… Prapôvodný zdroj tejto axiómy bol akýsi výskum v amerických reštauráciách, ktorý sa však ukázal ako podvod”.
Axióma týkajúca sa minimálnej mzdy hovorí, že zvyšovanie minimálnej mzdy zvyšuje zamestnávateľom mzdové náklady. Nič viac. Spochybňovať ju preto nemôžu ani odborníci, na ktorých sa Špáni odvoláva. Sporiť sa možno akurát o následkoch, ktoré z tejto axiómy vyplývajú. Práve tu je priestor na empirický výskum, ktorý sleduje, akým spôsobom sa tieto náklady rozdeľujú medzi zamestnávateľov, zamestnancov a spotrebiteľov.
Výskumov o vplyve minimálnej mzdy bolo v posledných desaťročiach vykonaných doslova stovky. David Neumark a William Wascher vo svojej metaštúdii zhrňujúcej výsledky mnohých výskumov zistili, že dve tretiny štúdií odhaľujú zjavný súvis medzi vyššou minimálnou mzdou a vyššou nezamestnanosťou. Pri zameraní sa na nízkokvalifikovaných pracovníkov je tento efekt ešte očividnejší. Závery s opačnými tvrdeniami sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Známe závery „akéhosi výskumu v amerických reštauráciách“ skutočne boli spochybnené pre zlú metodiku. Vtip je v tom, že to bola práve táto štúdia o amerických fast-foodoch, ktorá pôvodne spochybňovala vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť. Po upozorneniach na metodické nedostatky sa jeden z jej autorov vyjadril: „V skutočnosti som nikde v knihe ani v iných dokumentoch nenavrhoval zvyšovať minimálnu mzdu.“
Kritici minimálnej mzdy sú často označovaní za teoretikov, ktorí ignorujú dianie v reálnom svete. Skutočnosť je však opačná. Sú to práve teoretici, ktorí obhajujú zvyšovanie minimálnej mzdy a ignorujú jej dosahy na reálny svet.
Špáni tvrdí, že „keďže u nás produktivita práce značne predbieha rast miezd, tak obavy zo zvýšenia minimálnej mzdy a jej účinkov na stratu konkurencieschopnosti sú neopodstatnené”. Inými slovami, ak napríklad automobilky s halami v Bratislave, Trnave a Žiline pustia svoje výrobné linky rýchlejšie bez toho, aby zamestnali nových ľudí (čo sa stalo v minulom roku), mal by to byť dôvod na zvýšenie minimálnej mzdy vo všetkých firmách na Slovensku.
Ak minimálna mzda nemá vplyv na zamestnanosť, prečo ju nestanoviť na 1 000 eur? Minimálna mzda garantuje mzdu len tým, ktorí pracujú. V reálnom svete je však v každej ekonomike bez ohľadu na legislatívu skutočná minimálna mzda rovných 0 eur. Na Slovensku túto mzdu poberá vyše 400-tisíc ľudí. Sú totiž nezamestnaní. Ak je problém uživiť rodinu z 337 eur v hrubom, so mzdou 0 eur to už problém nie je?
Nazývať „nezmyslom” rozdielne mzdy na rovnakých pozíciách v Nemecku a na Slovensku je nepochopením základnej ekonomickej reality. Kľúčovým faktorom pri určovaní miezd je kapitálová vybavenosť, a v tej sú medzi krajinami západnej a východnej Európy stále priepastné rozdiely. Kde je málo kapitálu a veľa záujemcov o prácu, tam sú nízke mzdy.
Ak sa investor rozhoduje medzi Nemeckom a východným Slovenskom, sú to práve nižšie náklady, ktoré môžu misku váh preniesť v prospech nášho regiónu. Nové investície k nám však prinášajú kapitál a kapitál následne tlačí na rast miezd. Aj vďaka tomu u nás vzrástli reálne mzdy v minulom desaťročí o viac ako 30 %, zatiaľ čo v Nemecku poklesli.
Ak je niečo nezmyslom, je to porovnávanie minimálnych miezd naprieč európskymi krajinami a tváriť sa, že neexistuje rozdiel medzi Slovenskom a Luxemburskom. Pre skutočné zlepšenie podmienok zamestnancov v našich chudobnejších regiónoch sa treba najprv vzdať fantazírovania o štvorcifernej minimálnej mzde a vrátiť sa nohami na zem.
Minimálna mzda garantuje minimálny príjem, nikomu však negarantuje prácu. Je na rozhodnutí zamestnávateľa, či niekoho zamestná alebo nie. Vláda však určuje výšku odvodového zaťaženia, a ak chce človek s minimálnou mzdou zarobiť 292 eur v čistom, musí štátu na odvodoch zaplatiť 164 eur.
Nahradenie minimálnej mzdy odvodovou úľavou pre nízkopríjmových zamestnancov podľa návrhu INESS je v skutočnosti jediným spôsobom, ako tento problém vyriešiť na prospech všetkých. Ak by zamestnanec a zamestnávateľ požívali výhodu nami navrhnutej úľavy rovnakým dielom, čistá mzda zamestnanca, ktorý dnes poberá minimálnu mzdu, by stúpla z 292 eur na 330 eur!
Úľava by pritom pozitívne ovplyvnila 700-tisíc zamestnancov, zvýšila čisté príjmy nízkopríjmových pracovníkov a podporila tvorbu desaťtisícov pracovných miest. Môžeme preto buď hľadať zdroje na skutočné riešenie skutočného problému, alebo naďalej navyšovať minimálnu mzdu bulharskými konštantami ignorujúc problémy, ktoré spôsobuje nízkokvalifikovaným skupinám.