Súčasné nástroje v boji proti tomuto sociálnemu javu sú neúčinné. Inštitút zamestnanosti po analýze ich nedostatkov však vytvoril koncepciu Inkluzívneho zamestnávania, ktorá sa odbornej verejnosti čoraz viac pozdáva.
Ide o taký spôsob zamestnávania ľudí, čo si dlho nemohli nájsť prácu, na základe ktorého by sa dala počas desiatich rokov znížiť dlhodobá nezamestnanosť až o tretinu. Ústredným subjektom tohto typu zamestnávania majú byť inkluzívne podniky, ktoré budú zamestnávať osoby z cieľovej skupiny – bývalých dlhodobo nezamestnaných.
Hlavným zámerom týchto podnikov nie je dosahovať zisk, ale zvyšovať zamestnateľnosť ľudí, ktorí sa v nich zamestnajú na základe štandardnej pracovnej zmluvy. Z nej im budú plynúť štandardné práva a povinnosti. Pôsobenie v inkluzívnych podnikoch je časovo ohraničené, ale v priebehu približne dvoch rokov majú ľudia nadobudnúť dostatočné pracovné zručnosti a návyky na to, aby mohli získať prácu v riadnych, štandardných firmách.
Inkluzívnym podnikom môže byť každý podnik, ktorý sa zaviaže zamestnávať aspoň tri štvrtiny z celkového počtu zamestnancov z cieľovej skupiny. Ak vznikne zisk, bude sa musieť rozdeliť v rámci podniku, prípadne ho môže investovať do práce s komunitou.
Podiel mzdových nákladov by mal byť vyšší ako 70 percent. Aby sa zabezpečila transparentnosť, bude povinnosťou zverejňovať krátke správy. So zamestnancami bude môcť podnik uzatvárať iba štandardné pracovné zmluvy, keďže práca na dohodu len umelo zvyšuje nezamestnanosť a neposkytuje osobám postavenie štandardného zamestnanca.
Povinnosťou inštitúcií verejného sektora bude vyhlasovať inkluzívne verejné obstarávanie, o realizáciu ktorého sa budú uchádzať výlučne inkluzívne podniky. Povaha inkluzívnych služieb bude zodpovedať povahe cieľovej skupiny (dlhodobo nezamestnaní majú prevažne nízke vzdelanie). Na financovanie podnikov sa budú využívať prostriedky z eurofondov a tie, ktoré sa ušetria zrušením alebo obmedzením súčasných, málo efektívnych nástrojov.
Výhod takýchto podnikov je mnoho. Inkluzívnymi službami sa zrealizujú činnosti, ktoré potrebuje každá obec alebo samospráva. Krajšie prostredie oživí cestovný ruch, ale aj samotní obyvatelia sa budú cítiť príjemne. Ľudia z cieľovej skupiny získajú pracovné zručnosti, a keďže budú pracovať na základe štandardného pracovného pomeru, budú zo svojho príjmu odvádzať dane a odvody.
Zníži sa tak umelo vytvorená nezamestnanosť (generovaná dohodami) a zredukuje sa tiež celková nezamestnanosť vďaka zamestnaniu ľudí na štandardnom trhu práce po tom, čo opustia inkluzívny podnik. Znížia sa regionálne disparity, zmierni sa sociálne napätie a zvýši sa hospodársky rast.
Na rozdiel od sociálnych podnikov si inkluzívne podniky svoju existenciu a činnosť nebudú zabezpečovať dotáciami, ale bude to garantovať štát tým, že inkluzívne verejné obstarávanie bude verejná správa vyhlasovať povinne, v dostatočnom počte, objeme a rovnomerne počas celého roka.
Koncepcia zamestnávania dlhodobo nezamestnaných však nie je všeliekom. Miera nezamestnanosti sa môže podľa analýz Inštitútu zamestnanosti znížiť do desiatich 10 rokov o 5,1 bodu, ale za predpokladu, že o jej znižovanie sa bude usilovať celý verejný sektor, nie iba jedno ministerstvo.
Inkluzívne podniky poskytnú dlhodobo nezamestnaným šancu nadobudnúť reálne pracovné skúsenosti a zvýšiť svoj kredit pri uchádzaní sa o miesto na štandardnom trhu práce. Títo ľudia sa však musia novej šance chopiť sami.