Javí sa to tak, akoby nastal spor katolícka cirkev verzus ženy. Namieste je potom otázka, či je v poriadku financovanie tejto cirkvi z daní občanov Slovenskej republiky, ktorých viac než polovicu tvoria ženy.
Verejnosti bol nedávno adresovaný dokument Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí. Otvorene sa v ňom kritizuje agenda zameraná na odstraňovanie znevýhodnení žien. Jeho iniciátori uviedli ako argument, že rozdiely medzi pohlaviami netreba stierať, naopak, sú pre identitu človeka určujúce.
Navonok to vyzerá logicky, ale pozor. Už koncom 19. storočia sa katolícka cirkev v spolupráci s odborníkmi zaoberala rozdielmi medzi pohlaviami najmä v reakcii na domáhanie sa volebného práva a vzdelávania žien. Výsledkom „bádania“ bolo odmietanie ich požiadaviek práve poukázaním na biologické a psychické odlišnosti od mužov.
Zatiaľ čo pre muža je vraj podľa jeho prirodzenosti vhodné pracovať, politicky sa angažovať a vzdelávať, u žien by vzhľadom na ich biologické a psychické odlišnosti mohli mať obdobné aktivity negatívne dôsledky na ich psychiku a morálku, odporovali by ich prirodzenosti a odvádzali od materstva.
Hlinkova slovenská ľudová strana ešte aj v 40. rokoch minulého storočia presadzovala, že „ženy je potrebné vrátiť rodinnému krbu“ a ich snahy uplatniť sa aj mimo roly matky a gazdinej považovali ľudáci za zámienku na únik pred prácami v domácnosti, čo ženu zbavovalo ženskosti. Cirkevným hodnostárom pritom neprekážalo, že uvedené postavenie žien viedlo k domácemu násiliu. Rovnako im neprekážala prostitúcia, kde dokonca ľudácky režim povolil výnimku na používanie antikoncepcie, inak zakázanej, vo verejných domoch.
Umelé prerušenie tehotenstva neprichádzalo do úvahy, ani ak sa ohrozoval život ženy. Oficiálne sa to vysvetľovalo tak, že materstvo je svätým poslaním, ktoré vyžaduje hrdinskosť a ak treba, aj obety na životoch. Tieto dogmy sa zdôvodňovali odlišnosťami pohlaví, pričom ženy poškodzovali.
Genderové štúdie tiež poukázali na to, ako ženy môžu znevýhodňovať prežívajúce trendy vo výchove a literatúre. Napríklad tým, že v zmysle zažitých vzorov sa od dievčat očakáva poslušnosť a schopnosť prispôsobenia sa, naopak, u chlapcov asertivita a nezbedníctvo.
U chlapcov sa oceňujú výkony a šikovnosť, u dievčat vzhľad. Chlapci si vďaka tejto podpore ľahšie zachovávajú sebadôveru, u dievčat pestovanie mýtu krásy, naopak, vedie k anorexii a iným zdravotným problémom. Chlapci v učebniciach stavajú veže, preskakujú ploty, dievčatá doma pomáhajú variť, hrajú sa na mamičky alebo si upratujú izbu. Literárny model rodiny – matka pri sporáku, otec číta noviny, prípadne zájde na pivo, nájdeme v súčasných knihách a reklame. Len výnimočne sa opisujú dievčenské postavy tak, že podstupujú zaujímavé aktivity, a ešte menej bez toho, aby boli zachránené alebo nečakali pomoc. Takto podsunuté rodové roly môžu pôsobiť obmedzujúco bez toho, aby si to deti uvedomovali.
Gender agenda pomáha zvrátiť spoločenské bariéry a prežitky. Poukazuje na príčiny a riešenia problémov, ktoré sa často zahmlievajú. Mapuje domáce násilie a bojuje proti obchodu s bielym mäsom a sexuálnemu vykorisťovaniu žien. Škoda, že cirkev netrápia tieto problémy. Cieľom gender agendy nie je poprieť rozdiely medzi pohlaviami, ale ich interpretovať tak, aby nikoho nepoškodili.
Manifest kresťanských aktivistov otvorene podporuje diskrimináciu žien, čo je v rozpore s Ústavou SR i medzinárodnými záväzkami Slovenska. Preto by mala verejnosť zvážiť, či naďalej financovať katolícku cirkev zo štátnych prostriedkov.