Ľavica (Die Linke), ktorá je nástupkyňou strany komunistov v bývalej NDR a najväčšou opozičnou silou v Bundestagu, spolu s vplyvnými lobistami z Výboru nemeckého hospodárstva pre východnú Európu rozhodne odmietajú takéto kontraproduktívne opatrenia zo strany EÚ i Ruska.
Podľa predsedu parlamentného klubu ľavičiarov Gregora Gysiho sankcie vôbec nie sú prostriedkom politiky, ale jej zlou náhradou. Pomocou sankcií vraj únia výlučne podporuje bojachtivého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, pričom jeho ruský kolega Vladimir Putin sa správa ako chlapec, ktorému zobrali hračku.
Predseda spomínaného výboru Eckhard Cordes varuje pred špirálou obojstrannej hospodárskej stagnácie. Podľa neho sa politická situácia v Rusku a v krajinách, s ktorými susedí, v dôsledku ekonomického embarga môže iba vyostriť. Nemeckí podnikatelia pritom stratia obrovský obchodný potenciál. Gysi aj Cordes sa prihovárajú za znovuobnovenie rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom.
Nemecko je druhým najvýznamnejším obchodným partnerom Ruskej federácie. Približne 10 percent ruského dovozu pochádza práve zo spolkovej republiky. Vlaňajší vývoz nemeckých tovarov, pre ktoré od 7. augusta platí embargo Moskvy, dosiahol hodnotu 570 miliónov eur, celkový export prevyšoval 36,1 miliardy. Veľké spoločnosti ako Siemens v posledných piatich rokoch investovali ďalšie miliardy do hospodárskej expanzie smerom na východ.
Od januára 2014 sa vývoz z Nemecka do Ruska zmenšil o 15 percent. Mnoho podnikateľov chce v súvislosti s konfliktom na Ukrajine zmraziť dávno naplánované investície v Rusku. Podľa Cordesa vzájomné sankcie priamo ohrozujú približne 25-tisíc pracovísk v Nemecku.
Kancelárka Angela Merkelová sa zatiaľ nevyjadrila k dôsledkom sankcií Kremľa pre svoju krajinu. Sústredila sa na úlohy líderky veľmoci EÚ tým, že vyzvala Putina, aby prispel ku konštruktívnemu riešeniu situácie na východnej Ukrajine. Dlhoročná popularita konzervatívnej političky sa výrazne zakladá na tom, že sa nemecké hospodárstvo rozvíjalo pomerne stabilne počas celej globálnej krízy. Impulzy rastu vychádzali práve od netradičných obchodných partnerov, medzi ktorých patria Rusi. Tí sa stali dôležití aj preto, lebo veľa nemeckých podnikateľov v posledných rokoch premeškalo svoje šance v Ázii, Afrike a Južnej Amerike.
Niet divu, že medzi podnikateľmi vládne bezradnosť. Týka sa to najmä malých a stredných obchodníkov, ktorí nevidia alternatívu rýchlej náhrady ruského trhu. Bolo by potrebné, keby Merkelová oslovila podnikateľov tak, že ich bude motivovať k tomu, aby prijali súčasné výzvy. Veď robustnosť nemeckého hospodárstva počas krízy súvisí najmä s tým, že podnikatelia zatiaľ konali pomerne sebavedome a tým aj inovačne.
Kancelárka si zachováva chladnú hlavu. Verejnosť sa dozvedela, že štát nepodporí roľníkov, ktorých sa dotknú ruské sankcie. Minister pôdohospodárstva Christian Schmidt to považuje za celoeurópsku záležitosť, ktorá sa rieši relatívne pokojne. Tým signalizoval dve veci smerom do Moskvy. Nemci sú dosť silní, aby sa nemuseli znervózniť ani v dlhom časovom horizonte.
A to, že súčasne stále zlaďujú svoje pozície s ostatnými členmi EÚ. Napriek tomu, že majú výrazný hospodársky záujem o Rusko. Teda nemožno ich vydierať, nie sú ani zbytočne tvrdohlaví. Preto vedia udržať dialóg s Putinom a zároveň postaviť mosty pre ostatné strany konfliktu.