Nebola schopná zabrániť, aby sa takmer 70 rokov po druhej svetovej vojne opäť viedli ťažké boje s veľkými ľudskými a hospodárskymi stratami na území starého kontinentu. Európska únia, ktorá sa mohla hrdiť tým, že nebojuje zbraňou, ale slovom, že vyjednáva, hľadá a presadzuje kompromisy, sa rozhodla pre vojnu, hoci „len“ obchodnú. Už neplatí, že „Amerika je z Marsu a Európa z Venuše“.
Táto vojna je hra s nulovým súčtom. Sú v nej víťazi a porazení a spravidla prví získajú toľko, čo druhí stratia. Stratia v nej štáty, ktoré uvalili na Rusko obchodné sankcie, ako aj Ruská federácia, ktorá prekvapujúco rýchlo prijala odvetné sankcie. O najviac nepochybne príde Ukrajina. Bez ohľadu na to, či impulzom ku konfliktu bola druhá oranžová revolúcia, alebo zrážka medzi Západom, ktorý by si chcel ponechať prvenstvo, a Východom, ktorý sa hospodársky a inak vzmáha.
Z obchodnej vojny s Ruskom prídu o veľa členské krajiny EÚ (hoci rozličnou mierou), aj Spojené štáty. Rozsah predpokladaných strát do určitej miery predurčuje tvrdosť pri presadzovaní obchodných sankcií. Stúpencami najtvrdšej línie v Európe sú Veľká Británia, Švédsko a Dánsko, ktorých export do Ruska nepredstavuje významnú položku, ale aj niektoré postkomunistické štáty, v ktorých sú historické reminiscencie ešte stále silné. Taliansko, naopak, je na čele štátov ako Bulharsko, Cyprus, Grécko, Maďarsko, Rakúsko, Slovensko a Španielsko, ktoré by sa s uvalením ekonomického embarga neponáhľali.
Nemecký export do Ruska sa do marca tohto roku na ročnej báze blížil k 40 miliardám eur a bol väčší ako export Francúzska, Talianska a Veľkej Británie do tejto krajiny dokopy. Počas prvých štyroch mesiacov sa vývoz do Ruska zredukoval o 14 a na Ukrajinu až o 30 percent. Pokles nemeckého hospodárstva v druhom štvrťroku v porovnaní s prvým môže v dôsledku sankcií pokračovať i v ďalších mesiacoch a medziročný rast sa oproti predpokladu môže znížiť až o 1,2 percentuálneho bodu.
Francúzske hospodárstvo stagnuje a neprekvapuje, že napríklad odoláva tlakom zo strany USA, aby vláda v Paríži zablokovala 1,2-miliardový kontrakt na dve vrtuľníkové výsadkové lode Mistrál s Ruskom. Odvetné kroky Ukrajiny napätie ďalej eskalujú a riziko zastavenia dovozu energetických surovín z Ruska do Európy sa nedá prehliadať.
Sankcie Západu a odvetné opatrenia Kremľa postihnú i Rusko. Nie sú to len rastúce ceny ako dôsledok oslabenia rubľa, ktoré dopadajú najviac – ako to už býva – na nízkopríjmové a stredné vrstvy. Najväčšia naftárska spoločnosť Rosneft, ktorá v dôsledku amerických sankcií stratila možnosť získavať na trhoch lacnejšie dlhodobé úvery, už požiadala vládu v Moskve o kompenzáciu vo výške 42 miliárd amerických dolárov. Alexej Kudrin, bývalý minister financií Ruskej federácie, odhadol trojročné straty zo sankcií na 200 miliárd USD.
Kto na tejto vojne zarobí? Tí, čo sa k sankciám nepripoja a dokážu rýchle nahradiť výpadky, ktoré z uvalenia embarga na ruskom trhu vznikli. Aj keď Ministerstvo priemyslu a obchodu RF navrhlo program substitúcie dovozu ruskou priemyselnou výrobou, aj keď sa bude Rusko snažiť rozširovať svoju poľnohospodársku výrobu, kompenzovať straty z importu zo západných štátov nedokáže.
Neprekvapuje, že EÚ využíva diplomatický tlak na potenciálnych víťazov a žiada, aby nezneužili vzniknutú situáciu a pripojili sa k európskym sankciám. S takouto žiadosťou sa obracia na štáty Latinskej Ameriky, napríklad Brazíliu a Čile, ale aj na Egypt, Turecko a ďalšie. Úniu neohrozí arogantný komentár ekvádorského prezidenta Rafaela Correu, ktorý sa vyjadril, že Quito si nemusí od nikoho pýtať povolenie exportovať do priateľských štátov, ale konkrétne kroky možných exportérov.
Brazílska vláda udelila ihneď licenciu 90 producentom mäsa na export kureniec, hovädzieho a bravčového mäsa do Ruska. Čile bude profitovať z exportu rýb a ruská vláda rokuje o dovoze potravín i s inými štátmi. Nedávny kontrakt s Čínou o vývoze energetických surovín umožňuje Rusku diverzifikovať svoj export a znížiť svoju závislosť od vývozu do Európy.
Ak spomínané štáty tlaku EÚ a USA odolajú, je isté, že sa účinok západných sankcií podstatne oslabí. Z dlhodobejšieho hľadiska to však pre úniu znamená, že ruský trh, respektíve jeho časť, môže nadlho stratiť. Takzvaný ekonomický rozmer diplomacie mal takéto dôsledky sankcií predvídať.