Vidlami proti plutokratom?

Nick Hanauer je americký miliardár nemeckého pôvodu. Investor, ktorý pred 20 rokmi kúpil jednu z prvých akcií Amazonu a po rokoch svoj podiel predal za viac ako sto miliónov dolárov.

01.09.2014 22:00
debata

V roku 2007 predal svoju firmu Aquantive Microsoftu za 6,4 mld. dolárov. Podniká a investuje naďalej, v poslednom čase sa však stal známy najmä svojím bojom za uzákonenie 15-dolárovej minimálnej mzdy v meste Seattle na severozápade USA.

Nedávno publikoval výzvu adresovanú svojim milionárskym kolegom s názvom Prichádzajú s vidlami – k nám plutokratom. Výzva sa stala hitom sociálnych sietí, nasledovali vystúpenia v národných médiách. Nerovnosť podľa Hanauera nabrala v USA rozmery, keď možno pomaly hovoriť o feudálnom štáte.

Superboháči si kupujú politický vplyv, ľudia ako on ďalej bohatnú a stredná trieda stagnuje alebo sa prepadá. Všetko známe fakty, ale nasadenie, s akým sa tento boháč pustil do boja proti sociálnej nerovnosti, je predsa len nezvyčajné. Súčasný stav mu pripomína pomery pred Francúzskou revolúciou, keď sa tiež buržoázia bezstarostne zabávala a nevšimla si príchod plebsu s vidlami.

Neoklasickú ekonomickú politiku „trickle down“, spoliehajúcu sa na „prekvapkanie“ blahobytu od majetných vrstiev k všetkým ostatným, nazýva Hanauer idiotskou a sebazničujúcou. To, že ho magazín Forbes nazval „popletencom“, mu príliš neprekáža. Podpora, ktorú cíti pre svoju misiu, je totiž zjavná. Hnutie, ktorého je Hanauer súčasťou, sa zo severozápadu úspešne šíri do ďalších miest USA. Podľa prieskumov sa verejná podpora zvýšenia minimálnej mzdy pohybuje na úrovni 70 percent.

V Seattli sa ustanovenie 15-dolárovej minimálnej mzdy, najvyššej v USA, stalo hlavou témou minuloročných volieb starostu, stotožnili sa s ňou obaja hlavní kandidáti a dnes ju ide mesto postupne zavádzať. Odvetná iniciatíva biznisu nezískala ani dostatok podpisov potrebných na vypísanie referenda. Na rovnaké hlasovanie sa tento rok pripravuje San Francisco, kde má iniciatíva takisto podporu starostu mesta, rovnako ako v New Yorku, kde od minulého roku vládne ľavičiar Bill de Blasio. Hnutie 15now.org sa ďalej šíri do Chicaga, Filadelfie, New Orleansu a ďalej.

Argument, ktorým medzičasom Hanauer o potrebe vyšších platov v najnižších príjmových skupinách presviedča volených predstaviteľov, je aj o verejných financiách. Ak napríklad Walmart ako najväčší zamestnávateľ v krajine platí zamestnancom také mizivé platy, že tí sú odkázaní na štátom financovanú zdravotnú starostlivosť a potravinové poukazy, neznamená to nič iné, ako to, že majitelia Walmartu vykazujú 27-miliardový ročný zisk a sociálna podpora ich zamestnancov je na pleciach štátnej kasy. Prezident Obama zvýšenie federálnej minimálnej mzdy na 10,10 dolára nepresadil cez republikánsku väčšinu Kongresu, opierajúcu sa o prognózu rozpočtového oddelenia, podľa ktorého jej zvýšenie môže ohroziť 500-tisíc pracovných miest. Čo je v rozpore s viacerými zisteniami ekonómov, okrem iných aj štúdiou A. Kruegera a D. Carda, ktorí zistili, že v štáte New Jersey po 20-percentnom zvýšení minimálnej mzdy v roku 1992 zamestnanosť nielenže neklesla, ale vzrástla.

Rovnako prepad ekonomiky a zamestnanosti nezaznamenávajú ani Seattle či San Francisco s minimálnymi mzdami ďaleko nad priemerom USA. K obdobnému záveru smeruje nielen základná ekonomická logika, ale aj obyčajný sedliacky rozum. Ako hovorí Nick Hanauer: „My podnikatelia chceme, aby naši zákazníci mali peniaze, našim zamestnancom však chceme podľa možnosti platiť čo najmenej. To je zjavný rozpor.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #platy #USA #bohatstvo