Keďže kriket je zložitý šport, také rozhodnutie nie je len otázkou preferencií, ale zahŕňa aj zhodnotenie poveternostných podmienok a stredu ihriska. Často sa zdá také rozhodnutie samozrejmé, lenže odhadnúť jeho následky býva veľmi ťažké, a tak je takmer výhodné, keď prehráte hod mincou a váš súper vás uchráni pred možnosťou, že by ste sa rozhodli zle.
Zdá sa mi, akoby lídri kampaní za (YES) a proti (NO) odtrhnutiu Škótska od Veľkej Británie boli v takmer navlas rovnakej situácii. Napriek všetkému ich chvastaniu a prehnanému sebavedomiu, konzekvencie z ich víťazstva v tomto referende môžu byť svojím spôsobom také ťažké, že musia byť takmer v pokušení dúfať, že zvíťazí tá druhá strana. Človeku sa to môže zdať absurdné, ale keď vezmeme do úvahy scenár, ktorý očakáva tú-ktorú stranu v prípade jej víťazstva, až také absurdné to nie je.
Ak zvíťazí kampaň YES, jej podporovatelia budú na ceste k dosiahnutiu sna o plne nezávislom škótskom národnom štáte, ktorý bude môcť spravovať svoje záležitosti na základe práva, nie na základe privilégia, ktoré by mu dal dominantný partner. Podaril by sa im tiež jeden z najšokujúcejších volebných obratov v histórii, od beznádejného postavenia až k postaveniu legitímnych víťazov v priebehu niekoľkých mesiacov. Ekonomické problémy sú síce dobre zdokumentované, ale sú aj falošnou stopou. Trhy môžu poklesnúť a mena bude problematická, ale v zásade je nespochybniteľné, že Škótsko môže hospodársky prežiť aj samostatne. Nemusí to byť také ľahké, aké by to bolo v rámci Veľkej Británie, ale žiaden z takýchto problémov nie je neprekonateľný.
Zásadnejším problémom bude jeho legitimita. Ak by kampaň YES zvíťazila hoci aj s 55 percentami hlasov (čo je na základe nedávnych prieskumov štedrý odhad), znamenalo by to, že plných 45 percent voličov je proti samotnej existencii takého štátu. Ak vezmete do úvahy, že účasť nikdy nebude plných 100 percent oprávnených voličov, potom zostáva ako veľmi pravdepodobný scenár, že kampaň YES zvíťazí s mandátom slabším, ako je 50 percent dospelej populácie. Riadiť krajinu, v ktorej 50 percent populácie v zásade nesúhlasí so samotným právom krajiny na vlastnú existenciu, je oveľa signifikantnejším problémom, ako sú ekonomické záležitosti.
Naopak, ak zvíťazí kampaň NO, jej podporovatelia budú čeliť podobnej situácii. Aj oni by mohli zvíťaziť s mandátom nižším ako 50 percent (a celkom určite nie s oveľa väčším), s tým, že zvyšok ľudí bude v opozícii proti únii a proti úlohe Westminsteru v škótskej politike. Pohrávanie sa s väčším prenosom právomocí a s posilňovaním škótskej národnej demokracie je dokonale beznádejné, dokiaľ sa nevyrieši táto oveľa zásadnejšia otázka.
Nech už v tomto referende zvíťazí ktokoľvek, bude musieť uznať, že víťazstvo je, istým spôsobom, tá ľahšia úloha. Získať na svoju stranu polovicu voličov je oveľa ľahšie, ako získať celú krajinu v prospech svojej predstavy o existencii štátu.
Keď vyhrá YES, bude musieť pre legitimitu získať oveľa viac ako súčasnú slabú väčšinu, ak má byť vôbec udržateľná. Keď vyhrá NO, táto strana bude potrebovať model, v ktorom bude viac ako len jednoduchá ekonomika, aby presvedčili Škótov, že Veľká Británii je časťou ich identity. To bude neľahká úloha a hlavní protagonisti musia vedieť, že aj dosť ťažká na to, aby sa stala hodom, ktorý je takmer lepšie prehrať.